EDUMA podcast MOZAIKA

Mária Široká predstavuje prácu Divých makov a vysvetľuje, komu svojím programom pomáhajú. Vysvetľuje, prečo niektoré rodiny potrebujú podporu pre svoje deti. V druhej časti vám moderátorka Darina Mikolášová predstaví Barboru Čurejovú, talentovanú študentku herectva z Košického konzervatória. Barbora pochádza zo Starej Ľubovne, z časti Podsadek, kde žije v 16-člennej rodine v jednom domčeku.

„Vo vzťahu k Rómom sa kombinujú dve veci, etnicita a chudoba, ktoré sa často zamieňajú. Život v chudobe považujeme za prejav etnickej kultúry, a to nám bráni využívať efektívne nástroje na rozvoj a podporu, lebo zvykneme povedať - u Rómov je to tak,” vysvetľuje Zuzana Kumanová, etnografka a romistka. Vďaka rozhovoru s ňou osvetlíme viaceré kultúrne a historické súvislosti a nahliadneme aj do rodinného života Rómov.

Martina je právom hrdá na svojich chlapcov, ktorých spolu s manželom prijali do rodiny bez strachu z predsudkov. Ako rodičia sa naladili na potreby svojich detí a ani tínedžerský vek nie je prekážkou, aby sa vedeli o všetkom porozprávať. Martina navyše s deťmi v náhradnej starostlivosti pracovala aj profesionálne, ako vychovávateľka v detskom domove. Dnes pracuje priamo v rodinách ako sociálna pracovníčka. Jej skúsenosti môžu byť inšpiráciou pre tých, ktorí sa boja takzvaných rómskych génov.

„Mama je len jedna. Tá, ktorá ma vychovala,” hovorí Štefan Šarközy o svojej skúsenosti z detstva v náhradnej rodine. Štefan sa dnes profesionálne venuje sociálnemu poradenstvu a má skúsenosti aj z krízovej intervencie v rodinách. V rozhovore s ním sa dozviete, čomu je lepšie sa vo výchove osvojených rómskych detí vyvarovať, a naopak, čoho sa obávať nemusíte.

Byť dieťaťom zo vzdelanej rómskej rodiny nezabránilo skúsenostiam s predsudkami počas detstva Jany Horváthovej. Pani Horváthová je v súčasnosti riaditeľkou Múzea rómskej kultúry v Brne. Vysvetľuje, aké je dôležité, aby sa deti už v škole učili objektívne fakty o rómskej histórii a kultúre. Ako hovorí, predsudky vznikajú z nevedomosti, a tento rozhovor prináša mnoho faktov, ale aj autentické zdieľanie osobných skúseností.

Ondrej vyrastal ako jedináčik. Všetka pozornosť rodičov sa vždy upriamovala na neho. Ich rozvod však veľa zmenil aj v Ondrejovom živote. Jeho otec si založil novú rodinu a mama tiež. Navyše, mama priniesla jedného dňa Ondrejovi sestru. Cudzie dievčatko, ktoré nepoznalo Ondrejove bolesti, minulosť a nevedelo, ako ho trápia spomienky. „Nenávidel som ju, posielal som ju preč,“ spomína si na toto obdobie. Dnes, keď je dospelý, pochopil, že dostal najväčší dar. Sestra sa pre neho stala všetkým a nedal by ju za nič na svete. Príbeh z e-booku Bez domova do domova, ktorý nájdete voľne dostupný na www.eduma.sk, číta Branislav Piskor.

Adopcie rómskeho dieťaťa sa nemusíte báť, dozviete sa v rozhovore s Janou Chrappovou, ktorá spolu s manželom Štefanom vychováva dnes už osemročnú Miriam. Keď sa manželia rozhodli pre adopciu, nechceli na dieťa dlho čakať a na farbe pleti im nezáležalo. Jana hovorí, ako ich rodina prijíma genetickú výbavu Miriam a že Miriam je hrdá na svoje rómstvo. Vysvetľuje, u koho našli podporu, keď sa stretli s rodičovskými problémami alebo keď nastúpila únava z rodičovstva. Inšpirujte sa príbehom reálnej rodiny s rómskym dieťaťom v nerómskom prostredí.

Žiadna mama neprinesie na svet svoje dieťa s tým, že sa ho chce vopred vzdať. Mnohé prechádzajú ťažkou situáciou. Mnohé odovzdávajú len toľko, koľko samé dostali. V tomto príbehu si vypočujete rozprávanie Viliama, ktorý po dvanástich rokoch práce v detských domovoch (dnešných Centrách pre deti a rodiny) opisuje, ako prežívajú odlúčenie samotné deti, aké je to nikam nepatriť a ktoré mýty o živote v detskom domove vnímajú obzvlášť bolestivo. Príbeh z e-booku Bez domova do domova, ktorý nájdete voľne dostupný na www.eduma.sk, číta Branislav Piskor.

Rómsku kultúru poznáme z médií len v extrémoch, a zvyčajne ide o negatívne informácie, čo pochopiteľne zväčšuje náš strach. Prečo je dôležité, aby rodičia pracovali so svojím strachom? 

V rozhovore s Magdou Biznárovou, psychologičkou organizácie Úsmev ako dar, sa dozviete, čo zvyčajne trápi rodičov adoptovaných rómskych detí, čo znamená konkrétne myslenie alebo ako pripraviť rómske deti v náhradnej starostlivosti na posmešky.

Autorka knihy Cigánka Janette Motlová otvorene hovorí o reakciách svojho okolia, s ktorými sa stretla, keď sa rozhodla pre osvojenie dieťaťa. Opisuje, ako nad možnou adopciou uvažovala spolu s vtedajším manželom Štefanom, s akými strachmi vnútorne bojovala a čím si ich srdcia získalo ich druhé dieťa. Tento príbeh môže byť inšpiráciou najmä pre tých, ktorí nad osvojením len začínajú uvažovať a chcú sa pripraviť na to, čo ich čaká. Úryvok z knihy Cigánka číta Dominika Maziniová.

Dominika Maziniová je adoptované rómske dieťa, ktoré dnes už z pohľadu dospelej ženy a matky hovorí o svojom živote v náhradnej rodine. Dominika si spomína na svoje detstvo a opisuje radosti i ťažkosti súrodeneckého vzťahu s bratom Marekom, ktorý bol v rodine prvorodené, biologické dieťa. 

Dotkne sa aj témy etnicity a jej spomienok na šikanu, ktorú zažila na strednej škole. Akým človekom je Dominika dnes a akou mamou pre svoje dcéry si želá byť? To sa dozviete v tejto časti EDUMA podcastu Mozaika.

Peter ako chlapec dospel príliš skoro. Vždy túžil po láske rodičov, ktorej sa mu nedostalo. Rodičia sa o Petra a jeho súrodencov nevedeli postarať. Spočiatku mu bol najbližším jeho strýko, neskôr spolu so sestrami vyrastal u babičky. Jeho ďalšie sestry vyrastali v detskom domove. Petrovo detstvo nebolo plné hier a radosti, ktoré boli samozrejmé pre mnohých jeho rovesníkov. Babka ho viedla k zmyslu pre povinnosť, najskôr musel mať hotové povinnosti, až keď mu zvýšil čas, mohol sa venovať záľubám. Napriek ťažkostiam sa však nepoddal a našiel si spôsob, ako sa vysporiadať s rôznymi životnými okolnosťami. Príbeh z e-booku Bez domova do domova, ktorý nájdete voľne dostupný na www.eduma.sk, číta Branislav Piskor.

Magdaléna Kováčová s úsmevom hovorí, že ani raz nerodila a predsa sa ich domom ozýva smiech troch úžasných detí. Magduška, Timi a Mášenka sú dokonca biologickými súrodencami a Magdaléna ich vychováva so svojím manželom Julom. Aké kritéria zvažovali pri úvahách o adopcii? Z čoho majú obavy a čo ich naopak vôbec netrápi? Inšpirujte sa Trochu inou rodinou.

Poďte si zažiť kúsok víkendového pobytu, kde sa stretli náhradné nerómske rodiny, ich rómske deti, dobrovoľní poradcovia a Rómovia. Ako svoje rómstvo žijú a cítia deti v bežnom živote? Aké pre ne bolo byť na pobyte s inými rómskymi deťmi a ostatnými Rómami? Ako prežívajú náhradní nerómski rodičia rodičovstvo svojich rómskych detí? Akú úlohu hrá rómstvo v ich životoch?

Zdenka a Miroslav Balážovci v podcaste zdieľajú radosti a starosti života veľkej rodiny: majú štyri dospelé biologické deti a osem rómskych detí v náhradnej starostlivosti. Ako sa zrodila myšlienka veľkej rodiny a ako nových členov rodiny prijali biologické deti Balážovcov? S čím sa pasujú profesionálni rodičia a čo si prinášajú deti v náhradnej starostlivosti zo svojich biologických rodín? V podcaste sa dozvieme aj to, ako sa dá starostlivosti o toľké deti zvládnuť v pohode a s radosťou. Pridanou hodnotou podcastu je vstup Janette Motlovej, v ktorom ponúka vhľad do niektorých vzorcov správania, ktoré si rómske deti zo sebou nesú.

Aký priestor má rómska kultúra v súčasnom mediálnom svete na Slovensku a prečo je to tak? Aký vplyv majú historické udalosti na súčasný život Rómov? Čo sa v školách učia žiaci  o rómskej histórii a kultúre a aký to má vplyv na formovanie etnickej identity rómskych detí? Darinka Mikolášová sa rozpráva s Jozefom Ravaszom a s Róbertom Hamburgbadžom o ich pohľade na súčasné postavenie Rómov v našej spoločnosti, aj v kontexte histórie.

Psychologička Dagmar Kopčanová sa s Darinou Mikolášovou v tomto diele podcastu rozpráva o emóciách z rôznych uhlov pohľadu: o ich povahe, farebnosti, aj o tom, ako s nimi v roli rodiča zdravo zaobchádzať. Témou rozhovoru sú aj špecifické situácie, ktoré môžu zažívať náhradní rodičia so svojimi deťmi. Aké emócie môžeme očakávať v období vzdoru alebo počas puberty dieťaťa? Ako súvisí to, či a ako dieťa prejavuje emócie s jeho pocitom bezpečia? Aké emócie sa viažu s prežitou traumou a čo môžeme za traumu považovať?

Etnológ Tomáš Hrustič zo Slovenskej akadémie vied sa delí o svoje bohaté vedomosti o živote Rómov na Slovensku v minulosti aj dnes. V podcaste zdieľa aj svoju osobnú skúsenosť života v rómskej rodine a necháva nás nahliadnuť do jeho vlastných predsudkov, ktoré sa postupne strácali, ako Rómov lepšie spoznával. Kde pramenia predsudky majority voči Rómom a aké predsudky majú Rómovia voči nerómom? Ako jazyk, ktorý používa majorita odzrkadľuje jej postoj k Rómom?

Aké miesto má biologická rodina v živote osvojených detí a ich náhradných rodín? Kedy a ako sa o pôvodnej rodine s dieťaťom rozprávať? Ako sa pripraviť na stretnutie alebo pobyt dieťaťa v jeho pôvodnej rodine? Čo môže dieťa prežívať, keď je v kontakte aj so svojou pôvodnou rodinou a ako mu môže byť náhradný rodič v tejto situácii oporou? Alena Molčanová z Návrat, o.z. sa delí o svoje bohaté odborné skúsenosti zo sprevádzania rodín v neľahkých situáciách.

Aký je životný príbeh a cesta k etnickej identite Jozefa Ravasza, ktorý pochádza zo zmiešaného slovensko-maďarsko-rómskeho prostredia? Akú cestu si prešiel Róbert Hamburgbadžo a ako sa vysporiadal s náročnými životnými podmienkami v detstve? Hostia podcastu sa podelia aj o to, s akými predsudkami a diskrimináciou sa v živote stretli. Dozvieme sa, aký postoj zaujali k predsudkom majority, ale aj k vyčleneniu zo strany Rómov.

Lucia Hargašová, sociálna psychologička a výskumníčka Slovenskej akadémie vied a Juraj Vozár, manažér Centra príležitostí Valaská sa rozprávajú o predsudkoch a stereotypoch v našej spoločnosti. Lucia sa podelila  aj o výsledky výskumov, Juraj o svoj životný príbeh a jeho skúsenosť s interakciou dobrovoľných poradcov s rómskymi deťmi, ktoré vyrastajú v nerómskom prostredí. Dokáže jedna pozitívna skúsenosť, ktorá vyvracia predsudok, ktorý máme, zmeniť náš náhľad? Aký vplyv môžu mať stereotypy majoritnej spoločnosti na rómske deti vyrastajúce v nerómskych rodinách?

Aký je osobný príbeh súčasného splnomocnenca vlády pre rómske komunity Jána Hera? Aké prekážky prekonal a čo mu naopak v živote pomohlo? Ako vyzerala cesta Dominiky Csizmárovej - Dobrovoľnej poradkyne na vysokú školu v Spojenom Kráľovstve? Ján Hero a Dominika Csizmárová sa v podcaste s nami delia o kľúčové momenty z ich životov a o to, čo pre nich znamená byť Rómom. Hovorili sme aj o náhradnom rodičovstve a práci Dobrovoľných poradcov, ktorí pracujú s rómskymi deťmi v nerómskom prostredí.

V tomto diele podcastu sa ponoríme do témy predsudkov ako takých a pozrieme sa aj na konkrétne predsudky, s ktorými sa Rómky a Rómovia v našej spoločnosti stretávajú. Psychologička Judita Malík a Dobrovoľná poradkyňa Janka Plešková sa v podcaste rozprávajú o predsudkoch, s ktorými sa v živote stretli, o tom, aký vplyv môžu mať predsudky okolia na naše psychické zdravie a pohodu a ponúkajú rôzne možnosti, ako na predsudky reagovať. Ako sa majú rodičia vysporiadať so situáciou, keď ich pre farbu pleti dieťaťa v obchode prenasleduje predavačka? Aké to je, keď Vás na základe etnickej príslušnosti podceňuje Vaša učiteľka a spochybní Váš výber strednej školy?

Vyrastala v malej dedinke v rómskej rodine a so svojou identitou bola vždy zžitá. V podcaste približuje prácu dobrovoľnej poradkyne, jej zmysel a skúsenosti. Akým prekážkam čelia rómske deti v našej spoločnosti a ako im poradcovia môžu pomôcť?

Psychologička Judita Malík, nám v rozhovore s Darinou Mikolášovou poodhaľuje  komplexnosť pojmu identita, o tom čo vplýva na jej tvorbu aj o jej krízach. Ako môže rodič uľahčiť dieťaťu skúmanie svojej identity a čo je špecifické pre budovanie identity osvojených detí? Inšpirujte sa ako deťom vytvoriť priaznivé podmienky, aby mohli skúmať kým sú.

K psychologičke Zuzane Gőcze Kuchárovej a sociálnej pracovníčke Zuzane Petrincovej sa v druhej časti podcastu pridáva psychologička Zuzana Nováková. Všetky pracujú s náhradnými rodinami v občianskom združení Návrat. Ako pripraviť rozšírenú rodinu na príchod rómskeho alebo polo rómskeho dieťaťa do rodiny? Je identita neustále meniaca sa mozaika alebo zostáva viac menej nemenná počas života? Ako reagovať na potrebu dieťaťa hľadať svoje korene v biologickej rodine?

Psychologička Zuzana Gőcze Kuchárová a sociálna pracovníčka Zuzana Petrincová z občianskeho združenia Návrat v tomto podcaste zdieľajú ako podporujú náhradných rodičov pred aj po prijatí dieťaťa s rómskymi koreňmi. Čo je kniha života? Kedy a ako dieťaťu povedať aký je jeho pôvod?

Nikola Mitrášová je Rómka a je dobrovoľnou poradkyňou pre rómske deti v náhradnej starostlivosti v nerómskom prostredí. Nika bola pri samotnom počiatku tohto programu a dodnes je v programe veľmi aktívna – je nielen dobrovoľnou poradkyňou, ale aj realizuje projekt, vďaka ktorému budú môcť náhradné rodiny s deťmi a poradcovia spolu stráviť pár víkendov. O tom, akú má Nika rodinu, ako vníma svoju etnickú identitu aj o tom v čom vidí zmysluplnosť programu dobrovoľných poradcov sa dozviete v tomto príjemnom rozhovore.

Martina Magula je 13 – násobnou pestúnskou mamou aj detí s rómskymi koreňmi. Čo jej deťom priniesli víkendové stretnutia s dobrovoľnými poradcami a s čím sa jej pestúnske deti boria v súvislosti s ich etnickou identitou sa za Vás pýtala Darina Mikolášová.

V súčasnosti je 60-70 percent detí, ktoré žijú v centrách pre deti a rodinu rómskych alebo polorómskych, hovorí Jozef Mikloško, zakladateľ organizácie Úsmev ako dar.

V podcaste s Darinou Mikolášovou hovorí o zábranách a predsudkoch majority adoptovať si rómske alebo polorómske dieťa, aj o špecifikách rómskej mentality a kultúry, ktoré dieťa nasáva už počas deviatich mesiacov v brušku biologickej mamy. Vyzdvihuje pravdivosť vo výchove náhradných rodičov a hovorí, aké je kľúčové, aby prijali biologických rodičov dieťaťa. Hľadanie spoločnej cesty vo výchove a budovanie pozitívneho vzťahu k pôvodnej rodine a kultúre dieťaťa môže predísť tomu, aby sa v dospelosti ocitlo medzi dvoma svetmi – rómskym a gádžovským.

Darina Mikolášová sa v tomto podcaste rozpráva s mamou dvoch dievčatiek: rómskeho osvojeného a nerómskeho porodeného Zuzkou Lukáčovou. Aký je príbeh ich rodiny a ako u nich vyzerá súzvuk rómstva a nerómstva? Ako sa vysporiadavajú s reakciami okolia na Miu a ako Miu podporujú v objavovaní jej rómskeho ja?

Nataly Kubičková je 25 ročná úspešná Rómka, ktorá vyrástla v nerómskej rodine. S Darinou Mikolášovou sa rozpráva o tom, aké to pre ňu bolo vyrastať v nerómskom prostredí, čo jej pomohlo prijať jej rómsku identitu. Aké bolo jej stretnutie s biologickou rodinou a či bude svoje deti vychovávať k rómskej identite sa dozviete v tomto podcaste.

Janette Motlová zakladateľka neziskovej organizácie EDUMA, n.o. a riaditeľka Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie sa rozpráva s Darinou Mikolášovou o jej skúsenosti adoptívnej mamy aj o tom, čo trápi nerómskych rodičov, ktorí majú v starostlivosti rómske dieťa. Kedy dieťaťu povedať pravdu o jeho pôvode, ako mu pomôcť nájsť odpoveď na to kto je, aj o tom ako mu vybrať to najlepšie školské prostredie. Odpovede na tieto aj iné otázky sa dozviete v tomto podcaste.

Aká je úloha a ako konkrétne pomáha úrad splnomocnenca rómskym komunitám? V akých oblastiach by mohlo sčítanie obyvateľov pomôcť rómskej menšine? Čo prispieva reálne k zlepšeniu kvality života Rómov na Slovensku?

Na tieto a ďalšie otázky odpovedali dvaja bývalí splnomocněnci úradu vlády SR pre rómske komunity - Klára Orgovánová a Ábel Ravasz.

Diskusia prebehla 15.3.2021 v Design Factory v Bratislave. 

Projekt Rómovia ako súčasť Slovenska podporil Fond na podporu kultúry národnostných menšín.

Aká je úloha a ako konkrétne pomáha úrad splnomocnenca rómskym komunitám? V akých oblastiach by mohlo sčítanie obyvateľov pomôcť rómskej menšine? Čo prispieva reálne k zlepšeniu kvality života Rómov na Slovensku? 

Na tieto a ďalšie otázky odpovedali dvaja bývalí splnomocněnci úradu vlády SR pre rómske komunity - Klára Orgovánová a Ábel Ravasz.

Diskusia prebehla 15.3.2021 v Design Factory v Bratislave. Video záznam z diskusie je dostupný tu: https://www.youtube.com/watch?v=dU6VimBcFIc

Projekt Rómovia ako súčasť Slovenska podporil Fond na podporu kultúry národnostných menšín.

Ako prežívajú svoju identitu ľudia z národnostne zmiešaných rodín? Ako vplýva vzdelávanie a školské prostredie na formovanie vlastnej identity Odpovede na tieto otázky v štúdiu hľadali:

Ján Hero -  podpredseda výboru expertov pre Rómov a kočovníkov pri Rade Európy a Juraj Vozár - aktívny rómsky líder a zástupca rómskej národnostnej menšiny Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny.

O svoje názory a skúsenosti sa s nami cez ZOOM podelili aj Viktor Teru, Dominika Maziniová a Marcel Karvay.

Diskusia prebehla 10.2.2021 v Design Factory v Bratislave. Video záznam z diskusie je dostupný tu: https://www.youtube.com/watch?v=pwhs72fdqLA

Diskusia je súčasťou projektu Rómovia ako súčasť Slovenska, ktorý podporil Fond na podporu kultúry národnostných menšín.

Ako prežívajú svoju identitu ľudia z národnostne zmiešaných rodín? Ako vplýva vzdelávanie a školské prostredie na formovanie vlastnej identity?

Ján Hero -  podpredseda výboru expertov pre Rómov a kočovníkov pri Rade Európy a Juraj Vozár - aktívny rómsky líder a zástupca rómskej národnostnej menšiny Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny.

O svoje názory a skúsenosti sa s nami cez ZOOM podelili aj Viktor Teru, Dominika Maziniová a Marcel Karvay.

Diskusia prebehla 10.2.2021 v Design Factory v Bratislave. Video záznam z diskusie je dostupný tu: https://www.youtube.com/watch?v=K-KNWr9_-dg

Diskusia je súčasťou projektu Rómovia ako súčasť Slovenska, ktorý podporil Fond na podporu kultúry národnostných menšín.

Aké je byť Rómom na Slovensku? Prečo je dôležité, aby sa Rómovia pri sčítaní obyvateľov prihlásili k rómskej národnosti? Môže byť človek Róm a zároveň aj Slovák? S moderátorkou Darinou Mikolášovou diskutovali Janette Motlová (lektorka a autorka knihy Cigánka, v súčasnosti riaditeľka VÚDPaP) a Teri Čikoš (herečka, hudobníčka a moderátorka).

Diskusia prebehla 17.12.2020 v Design Factory v Bratislave. Video záznam z diskusie je dostupný tu: https://youtu.be/vNhFAbN8rkM

Diskusia je súčasťou projektu Rómovia ako súčasť Slovenska, ktorý podporil Fond na podporu kultúry národnostných menšín.

Aké je byť Rómom na Slovensku? Prečo je dôležité, aby sa Rómovia pri sčítaní obyvateľov prihlásili k rómskej národnosti? Môže byť človek Róm a zároveň aj Slovák? S moderátorkou Darinou Mikolášovou diskutovali Janette Motlová (lektorka a autorka knihy Cigánka, v súčasnosti riaditeľka VÚDPaP) a Teri Čikoš (herečka, hudobníčka a moderátorka). 

Diskusia prebehla 17.12.2020 v Design Factory v Bratislave. Video záznam z diskusie je dostupný tu: https://youtu.be/vNhFAbN8rkM

Diskusia je súčasťou projektu Rómovia ako súčasť Slovenska, ktorý podporil Fond na podporu kultúry národnostných menšín.