Skip to main content
Spotify for Podcasters
NMG

NMG

By Novohradské múzeum a galéria

Viete načo sú nám regionálne múzea a galérie?
Currently playing episode

Férfi boszorkányok

NMGSep 25, 2022

00:00
08:10
Férfi boszorkányok

Férfi boszorkányok

Borisa, ahogyan a rapp-i fiatal asszonyt hívták, nem ijedt meg akárkitől. De azon a télen, amikor csíkos dunnája nehezebbnek tűnt, és amikor furcsa kezeket látott a kamra falán, ahol aludt, amelyekre az éjszaka gyűrűket húzott, amikor látta, hogy a láncok éppen a homloka fölött hullnak szét, inkább egész éjjel az ágyán ült. Csak amikor a kakas kukorékolt, akkor mert lefeküdni és betakarózni a dunnával. Furcsa dolgok kezdtek történni az otthonában. Férje halála után bögrék bármikor táncolni kezdtek a telázson. A tányérok forogtak, és a festett cserép köcsögök, amelyeket a vásárokról hozott magával, már mind le voltak dőlve, és a fogantyújuk is le voltak szakadva. - Komaasszony, mintha nem lenne kialudva. Karikák vannak a szemei alatt - odaszólt  a komaasszony az alsó végből. Borisa nem szeretett bizalmasan nyilatkozni bántalmairól, de amikor már majdnem egy hétig nem aludt, és a faluban találkozott a komaasszonyával, azt mondta neki: - Ma éjszaka is. Amikor egy pillanatra elbóbiskoltam, észrevettem, hogy valami nagy és nehéz dolog fekszik a melleimen. El akartam magamról űzni, de minél jobban küzdöttem és vonaglottam, annál jobban nyomott. Nem tudtam még lélegezni sem, komaasszonyom, sem kiáltani, de még mozogni sem. - Valami olyasmit ettél, ami nem tesz jót neked - vigasztalta a komaasszonya. De ő is tudta, hogy az nem úgy van. Nahovorený úryvok: Bosoráci. In: KOŠKOVÁ, Hana, Alena WAGNEROVÁ. Poludnica z Čerepeša:  povesti a legendy z Novohradu. Martin: Matica slovenská, c2010. ISBN 978-80-7090-996-6 Nahovorila: Mgr. Štefan Csák  Novohradské múzeum a galéria je kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja.
Sep 25, 202208:10
Poverové bytosti v Novohrade - Vodník

Poverové bytosti v Novohrade - Vodník

Vodník stelesňuje v ľudových rozprávaniach vodný živel. Máva mužskú podobu, často z neho kvapká voda, býva obrastený zelenými riasami, jazdí na sumcovi. Podľa predstáv ľudí nad hladinu vystupoval na poludnie a o polnoci, odpočíval na brehu, sušil sa, alebo si česal vlasy. Ľuďom stále škodil, najviac mlynárom, keď im zastavoval vodu na mlynské koleso, alebo rybárom. Tí si ich preto uctievali a prinášali im rôzne dary. Medzi ľuďmi si hľadal aj ženu, stiahol ju pod vodu a stala sa z nej jeho manželka. Rusalky žijúce vo vode sa podobali vílam. Rozdiel bol v tom, že človek sa mohol víly dotknúť bez toho, aby jej ublížil, ale ak sa dotkol rusalky, zahynula, rozplynula sa. Verilo sa, že je z kvapiek vody alebo rosy, že sa zdržiava najmä pri vode. Na rusalku sa mohla premeniť duša ženy, ktorá sa utopila pred svadbou. Ľudia si ich predstavovali ako dievčatá s bledou pleťou, s modrými alebo sivými očami, vlasmi dlhými až po kolená. V nich bola ukrytá ich magická sila. Vlasy si museli prečesávať hrebeňom z rybej kosti a nesmeli ostať nikdy úplne suché. Vraj krásne spievali a práve svojím spevom lákali k sebe mužov, ktorí sa utopili. Pocestným dávali hádanky, ak ich neuhádli, ušteklili ich.  Poverové rozprávanie je významná a rozsiahla súčasť ľudovej prózy. Pozornosť vedcov si vyslúžila  najmä   v druhej   polovici   19.   storočia.  V tom   období sa   viacerí   vzdelanci a zberatelia folklóru začali sústrediť na duchovnú kultúru ľudu. Zozbierané rozprávania  zo všetkých regiónov Čiech, Moravy a Slovenska uverejňovali v časopisoch.  Ľudová viera pokladala kontakt s nadprirodzenými bytosťami za skutočný zážitok, ktorý si zaslúžil  porozprávať o ňom ďalej,  ľudia  verili,  že všetky nadprirodzené  bytosti  naozaj existujú. Poverové rozprávania teda v štruktúre ľudovej slovesnosti predstavovali akýsi ľudový horor, často podfarbený aj humorom. Ľudia si takéto príbehy rozprávali v čase oddychu, dobrý rozprávač musel byť v rozprávaní veľmi nadaný, musel mať bohatú fantáziu a aj umelecké cítenie, aby bol daný príbeh pre poslucháčov pútavý Odborný text: Michaela Škodová, etnologička Novohradského múzea a galérie Nahovorený úryvok: Na Masnáčke. IN: JÁNOŠ, Pavel, Soňa LAUROVÁ. Povesti a príbehy z Novohradu. Lučenec: Novohradské osvetové stredisko, 1999. ISBN 80-85155-13-3 Nahovorila: Michaela Škodová, etnologička Novohradského múzea a galérie Novohradské múzeum a galéria je kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja.
Aug 26, 202206:05
Poverové bytosti v Novohrade - Vlkolak

Poverové bytosti v Novohrade - Vlkolak

Vlkolak bol podľa predstáv ľudí živý človek s magickou schopnosťou premeniť sa na vlka. Mohol sa ním stať človek zrodený zo vzťahu ženy a upíra. Vlkolakom sa mohol stať aj človek narodený pri nove mesiaca, alebo mŕtvy, ktorého na cintorín priniesli nohami napred. Na  východnom Slovensku ľudia verili, že sa stačilo napiť vody z vlčej stopy. Kto sa raz stal vlkolakom, mohol sa premeniť hocikedy, najčastejšie však v období letného a zimného slnovratu. Patrí medzi bytosti, ktoré stoja na hranici medzi svetom ľudí a prírodných démonov. V podobe vlka alebo človeka s vlčou hlavou prepadával ľudí a zvieratá, trhal ich na kusy a dusil.   Poverové rozprávanie je významná a rozsiahla súčasť ľudovej prózy. Pozornosť vedcov si vyslúžila  najmä   v druhej   polovici   19.   storočia.  V tom   období sa   viacerí   vzdelanci a zberatelia folklóru začali sústrediť na duchovnú kultúru ľudu. Zozbierané rozprávania  zo všetkých regiónov Čiech, Moravy a Slovenska uverejňovali v časopisoch.  Ľudová viera pokladala kontakt s nadprirodzenými bytosťami za skutočný zážitok, ktorý si zaslúžil  porozprávať o ňom ďalej,  ľudia  verili,  že všetky nadprirodzené  bytosti  naozaj existujú. Poverové rozprávania teda v štruktúre ľudovej slovesnosti predstavovali akýsi ľudový horor, často podfarbený aj humorom. Ľudia si takéto príbehy rozprávali v čase oddychu, dobrý rozprávač musel byť v rozprávaní veľmi nadaný, musel mať bohatú fantáziu a aj umelecké cítenie, aby bol daný príbeh pre poslucháčov pútavý. Odborný text: Michaela Škodová, etnologička Novohradského múzea a galérie Nahovorený úryvok: Bosoráci. In: KOŠKOVÁ, Hana, Alena WAGNEROVÁ. Poludnica z Čerepeša:  povesti a legendy z Novohradu. Martin: Matica slovenská, c2010. ISBN 978-80-7090-996-6 Nahovorila: Michaela Škodová, etnologička Novohradského múzea a galérie Novohradské múzeum a galéria je kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja.
Aug 26, 202205:31
Poverové bytosti v Novohrade - Škriatok

Poverové bytosti v Novohrade - Škriatok

Škriatok, trpaslík, piadimužík, pikulík, permoník či Laktibrada, všetky tieto mená označujú  démonické bytosti malého vzrastu, ktoré mali spoločné to, že sa s nimi ľudia mohli stretnúť  hlavne v podzemných priestoroch, hoci nie iba tam. Viera v ich existenciu vychádzala  z predstáv o skalných a horských duchoch. Škriatka si ľudia predstavovali ako človiečika  veľkého asi ako trojročné dieťa, avšak s tvárou starca s dlhou bielou bradou. Jeho  poznávacím znamením boli štyri prsty na rukách. Tieto bytosti mali ako hlavný cieľ života prácu. Opakom drobných postavičiek z podzemia  pomáhajúcim ľuďom bol Laktibrada, prefíkaný a zlomyseľný trpaslík, ktorý škodil ľuďom .  Premôcť sa ho dalo len tak, že sa podarilo privrznúť mu bradu. Poverové rozprávanie je významná a rozsiahla súčasť ľudovej prózy. Pozornosť vedcov si vyslúžila  najmä   v druhej   polovici   19.   storočia.  V tom   období sa   viacerí   vzdelanci a zberatelia folklóru začali sústrediť na duchovnú kultúru ľudu. Zozbierané rozprávania  zo všetkých regiónov Čiech, Moravy a Slovenska uverejňovali v časopisoch.  Ľudová viera pokladala kontakt s nadprirodzenými bytosťami za skutočný zážitok, ktorý si zaslúžil  porozprávať o ňom ďalej,  ľudia  verili,  že všetky nadprirodzené  bytosti  naozaj existujú. Poverové rozprávania teda v štruktúre ľudovej slovesnosti predstavovali akýsi ľudový horor, často podfarbený aj humorom. Ľudia si takéto príbehy rozprávali v čase oddychu, dobrý rozprávač musel byť v rozprávaní veľmi nadaný, musel mať bohatú fantáziu a aj umelecké cítenie, aby bol daný príbeh pre poslucháčov pútavý Odborný text: Michaela Škodová, etnologička Novohradského múzea a galérie Nahovorený úryvok: Medený potok. IN: KOŠKOVÁ, Hana, Alena WAGNEROVÁ. Poludnica z Čerepeša: povesti a legendy z Novohradu. Martin: Matica slovenská, c2010. ISBN 978-80-7090-996-6 Nahovorila: Michaela Škodová, etnologička Novohradského múzea a galérie Novohradské múzeum a galéria je kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja.
Aug 26, 202206:17
Poverové bytosti v Novohrade - Piadimužík

Poverové bytosti v Novohrade - Piadimužík

Škriatok, trpaslík, piadimužík, pikulík, permoník či Laktibrada, všetky tieto mená označujú  démonické bytosti malého vzrastu, ktoré mali spoločné to, že sa s nimi ľudia mohli stretnúť  hlavne v podzemných priestoroch, hoci nie iba tam. Viera v ich existenciu vychádzala  z predstáv o skalných a horských duchoch. Škriatka si ľudia predstavovali ako človiečika  veľkého asi ako trojročné dieťa, avšak s tvárou starca s dlhou bielou bradou. Jeho  poznávacím znamením boli štyri prsty na rukách. Tieto bytosti mali ako hlavný cieľ života prácu. Opakom drobných postavičiek z podzemia  pomáhajúcim ľuďom bol Laktibrada, prefíkaný a zlomyseľný trpaslík, ktorý škodil ľuďom .  Premôcť sa ho dalo len tak, že sa podarilo privrznúť mu bradu. Poverové rozprávanie je významná a rozsiahla súčasť ľudovej prózy. Pozornosť vedcov si vyslúžila  najmä   v druhej   polovici   19.   storočia.  V tom   období sa   viacerí   vzdelanci a zberatelia folklóru začali sústrediť na duchovnú kultúru ľudu. Zozbierané rozprávania  zo všetkých regiónov Čiech, Moravy a Slovenska uverejňovali v časopisoch.  Ľudová viera pokladala kontakt s nadprirodzenými bytosťami za skutočný zážitok, ktorý si zaslúžil  porozprávať o ňom ďalej,  ľudia  verili,  že všetky nadprirodzené  bytosti  naozaj existujú. Poverové rozprávania teda v štruktúre ľudovej slovesnosti predstavovali akýsi ľudový horor, často podfarbený aj humorom. Ľudia si takéto príbehy rozprávali v čase oddychu, dobrý rozprávač musel byť v rozprávaní veľmi nadaný, musel mať bohatú fantáziu a aj umelecké cítenie, aby bol daný príbeh pre poslucháčov pútavý Odborný text: Michaela Škodová, etnologička Novohradského múzea a galérie Nahovorený úryvok: Piadimužík a jeho mladucha. IN: KOŠKOVÁ, Hana, Jana HRČKOVÁ-STANKOVIANSKA. Mara medvedia: povesti a legendy z Novohradu. Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, c2007. ISBN 978-80-89208-71-5 Nahovorila: Michaela Škodová, etnologička Novohradského múzea a galérie Novohradské múzeum a galéria je kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja.
Aug 26, 202205:46
Poverové bytosti v Novohrade - Čert

Poverové bytosti v Novohrade - Čert

Čert bol stelesnením zla, mal viac mien – satan, Lucifer, pekelník, bes, ďas, fras, anciáš,  belzebub,... Jeho podoba v predstavách ľudí bola ovplyvnená pohanskými, ale aj biblickými  opismi zo stredoveku. Opisoval sa ako čierny, chlpatý, so špicatými ušami, chvostom, rohami a vidlami. Mohol na seba vziať podobu akéhokoľvek zvieraťa alebo človeka. Mohol sa  zjavovať aj ako ohnivá guľa či vzdušný vír. Najaktívnejší mal byť v noci, spolupracoval  s čarodejnicami. Pripisovali sa mu prejavy rôznych chorôb, ako napr. epilepsia, posadnutosť. Podľa čerta ľudia pomenúvali rôzne prírodné úkazy, rastliny, časti poľnohospodárskeho  náradia. Čert býva často zobrazovaný v príbehoch aj ako postava so sympatickými  vlastnosťami, hovorí sa o ňom v rozprávkach ako o hlupákovi. Ľuďom často ponúkal rôzne služby alebo veci, avšak výmenou za ich dušu. Jeho meno ľudia nevyslovovali nahlas, aby  ho neprivolali, preto o ňom často hovorili opisom. Poverové rozprávanie je významná a rozsiahla súčasť ľudovej prózy. Pozornosť vedcov si vyslúžila  najmä   v druhej   polovici   19.   storočia.  V tom   období sa   viacerí   vzdelanci a zberatelia folklóru začali sústrediť na duchovnú kultúru ľudu. Zozbierané rozprávania  zo všetkých regiónov Čiech, Moravy a Slovenska uverejňovali v časopisoch.  Ľudová viera pokladala kontakt s nadprirodzenými bytosťami za skutočný zážitok, ktorý si zaslúžil  porozprávať o ňom ďalej,  ľudia  verili,  že všetky nadprirodzené  bytosti  naozaj existujú. Poverové rozprávania teda v štruktúre ľudovej slovesnosti predstavovali akýsi ľudový horor, často podfarbený aj humorom. Ľudia si takéto príbehy rozprávali v čase oddychu, dobrý rozprávač musel byť v rozprávaní veľmi nadaný, musel mať bohatú fantáziu a aj umelecké cítenie, aby bol daný príbeh pre poslucháčov pútavý Odborný text: Michaela Škodová, etnologička Novohradského múzea a galérie Nahovorený úryvok: Kamenné vráta. IN: KOŠKOVÁ, Hana, Jana HRČKOVÁ-STANKOVIANSKA. Mara medvedia: povesti a legendy z Novohradu. Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, c2007. ISBN 978-80-89208-71-5 Nahovorila: Michaela Škodová, etnologička Novohradského múzea a galérie Novohradské múzeum a galéria je kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja.
Aug 26, 202203:24
Poverové bytosti v Novohrade - Smrť

Poverové bytosti v Novohrade - Smrť

Smrť, Smrtka, kmotra Smrť, zubatá, tá s kosou, kostlivec a pod.- to sú výrazy zaužívané  v ľudovej slovesnosti v súvislosti s postavou Smrti.  Postava Smrti sa vyskytovala a zobrazovala často v stredoveku, vystupovala napr. ako mŕtvy človek, jej symbolom bola lebka a pod ňou prekrížené hnáty, neskôr celá kostra. S takýmto  zobrazením sa ľudia stretávali hlavne na maľbách a plastikách v kostoloch, na náhrobníkoch, v ľudových kalendároch. Najčastejší obraz smrti v podobe kostry s kosou či hodinami sa  rozšíril najmä v období baroka. V rozprávaniach bolo možné stelesnenú smrť stretnúť  najčastejšie ako ženu neurčitého veku, oblečenú v odeve alebo bielej plachte, ktorá sa prišla  ukázať tomu, kto mal svoj život zrátaný. Vedela meniť svoju veľkosť, dostala sa kamkoľvek a obyčajne sa objavovala v noci. Dávala sa odviezť furmanom alebo pocestným na chrbte.  Pôvod Smrtky sa odvodzoval od duší žien, ktoré umreli v šestonedelí, príp. od duší starých  žien, ktoré zomreli slobodné. Smrtka sa zjavovala, aby upozornila, že niekto zakrátko umrie, chodila po svete, aby  odmenila slušné a potrestala neslušné správanie. Poverové rozprávanie je významná a rozsiahla súčasť ľudovej prózy. Pozornosť vedcov si vyslúžila  najmä   v druhej   polovici   19.   storočia.  V tom   období sa   viacerí   vzdelanci a zberatelia folklóru začali sústrediť na duchovnú kultúru ľudu. Zozbierané rozprávania  zo všetkých regiónov Čiech, Moravy a Slovenska uverejňovali v časopisoch.  Ľudová viera pokladala kontakt s nadprirodzenými bytosťami za skutočný zážitok, ktorý si zaslúžil  porozprávať o ňom ďalej,  ľudia  verili,  že všetky nadprirodzené  bytosti  naozaj existujú. Poverové rozprávania teda v štruktúre ľudovej slovesnosti predstavovali akýsi ľudový horor, často podfarbený aj humorom. Ľudia si takéto príbehy rozprávali v čase oddychu, dobrý rozprávač musel byť v rozprávaní veľmi nadaný, musel mať bohatú fantáziu a aj umelecké cítenie, aby bol daný príbeh pre poslucháčov pútavý Odborný text: Michaela Škodová, etnologička Novohradského múzea a galérie  Nahovorený úryvok: Bachovec. In: KOŠKOVÁ, Hana, Alena WAGNEROVÁ. Poludnica z Čerepeša: povesti a legendy z Novohradu. Martin: Matica slovenská, c2010. ISBN 978-80-7090-996-6 Nahovorila: Michaela Škodová, etnologička Novohradského múzea a galérie Novohradské múzeum a galéria je kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja. 
Aug 26, 202206:28
Poverové bytosti v Novohrade - Obor

Poverové bytosti v Novohrade - Obor

Obor: Mal viacej mien – ozruta, ráňava, opacha. Ľudia si ho predstavovali ako veľkú, až obrovskú bytosť s ľudským vzhľadom, ktorá namiesto kyjaka používala celé kmene stromov. Najviac rozprávaní o obroch sa zachovali z obcí na území Nízkych a Vysokých Tatier.  Vo vlasoch obrov mali hniezda jastraby a orly, v uchu zas líšky. Keď dupol nohou, zem sa triasla a skaly lámali. Keď stisol v dlani kameň, tiekla z neho voda. Na jedno posedenie zjedol 12 býkov s 90 pecňami chleba. Ľudia verili, že obor dokáže jediným krokom prekročiť celý svet, že počuje, ako rastie tráva. Podľa doteraz zozbieraných námetov by sme mohli obrov zadeliť do troch skupín: 1., obri ako predchodcovia dnešných ľudí 2., poslední obri, ktorí žili súbežne s ľuďmi a pomáhali im 3., obri ako bytosti s jedným okom uprostred čela, ktorí ľuďom škodili; premôcť sa dal len rozumom a šikovnosťou bystrého mládenca. Poverové rozprávanie je významná a rozsiahla súčasť ľudovej prózy. Pozornosť vedcov si vyslúžila  najmä   v druhej   polovici   19.   storočia.  V tom   období sa   viacerí   vzdelanci a zberatelia folklóru začali sústrediť na duchovnú kultúru ľudu. Zozbierané rozprávania  zo všetkých regiónov Čiech, Moravy a Slovenska uverejňovali v časopisoch. Ľudová viera pokladala kontakt s nadprirodzenými bytosťami za skutočný zážitok, ktorý si zaslúžil  porozprávať o ňom ďalej,  ľudia  verili,  že všetky nadprirodzené  bytosti  naozaj existujú. Poverové rozprávania teda v štruktúre ľudovej slovesnosti predstavovali akýsi ľudový horor, často podfarbený aj humorom. Ľudia si takéto príbehy rozprávali v čase oddychu, dobrý rozprávač musel byť v rozprávaní veľmi nadaný, musel mať bohatú fantáziu a aj umelecké cítenie, aby bol daný príbeh pre poslucháčov pútavý. Odborný text: Michaela Škodová, etnologička Novohradského múzea a galérie  Nahovorila: Michaela Škodová, etnologička Novohradského múzea a galérie Nahovorený úryvok: Hrad obrov v Málinci. IN: KOŠKOVÁ, Hana, Jana HRČKOVÁ-STANKOVIANSKA.  Mara medvedia: povesti a legendy z Novohradu. Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej,  c2007. ISBN 978-80-89208-71-5 Novohradské múzeum a galéria je kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja. 
Aug 26, 202206:02
Audio komentár Jana Krejzová (CZ) - 34. Medzinárodné keramické sympózium Lučenec - Kalinovo

Audio komentár Jana Krejzová (CZ) - 34. Medzinárodné keramické sympózium Lučenec - Kalinovo

Audio komentár keramičky Jany Krejzovej (CZ) k inštalácii diela "Vnitřní struktury", ktoré vytvorila počas tvorivého pobytu na 34. Medzinárodnom keramickom sympóziu Lučenec - Kalinovo.  Jana Krejzová - CZ 1991- 1993  Distanční studia keramiky University of Manchaster, Veľká Británia 1983  Střední průmyslová škola keramická Bechyně, ak. soch. Jaroslav Podmol a ak. soch. Bohumil Dobiáš ml. Okrem keramiky sa venuje aj arteterapii a joge. Všetky tieto činnosti sa v jej živote organicky prelínajú a dopĺňajú. Aj v dielach vytvorených na sympóziu sa prejavuje organickosť, spojitosť s prírodou a prirodzenosťou. Jej plastiky – sčasti tiež akoby nádoby zachytávajú premenlivosť medzi živým a neživým svetom, objekty a použité ornamenty nadobúdajú živočíšny či rastlinný charakter a vyjadrujú prúdenie životnej energie. Medzinárodné keramické sympózium je najstaršie nepretržite fungujúce podujatie svojho charakteru na Slovensku, ktoré naša inštitúcia organizuje od roku 1989. 18. júla 2022 sa v kalinovskom Žiaromate opäť začala tvorivá práca, a to s účasťou štyroch umelcov v česko-slovenskom zastúpení:  Lucia Fabiánová, Jerguš Gálik, Simona Janišová prišli z rôznych kútov Slovenska a Jana Krejzová k nám pricestovala z Česka. Umelci mohli experimentovať so špecifickou kalinovskou hlinou – šamotom, ktorý je už emblematickým materiálom tohto sympózia. Počas pobytu aj tento rok museli čeliť určitým výkyvom počasia, akým bola mimoriadna horúčava alebo prudké dažďové prehánky, ktoré pri práci na voľnom vzduchu vždy svojim spôsobom do práce umelcov zasahujú. Výstava 34. Medzinárodného keramického sympózia Lučenec - Kalinovo predstavuje výsledky tvorivého pobytu aktuálneho ročníka. Vo všeobecnosti v prácach vzniknutých na sympóziu je možné zachytiť archetypálne prvky sochárstva a keramiky, akým sú socha či busta, nádoba, architektúra, rastlinné prvky, ornamenty, ktoré vždy poslúžia ako východiská pre umelcov, ktorí ich posúvajú do iných, nových a svojsky prepísaných podôb. Všetci štyria umelci tohto ročníka sa ujali aj formátovo veľkolepejších projektov, čo vlastne vychádza aj z možnosti priestorovej kapacity monumentálnych priemyselných pecí. Časť z vytvorených diel obohatí zbierku umeleckej keramiky Novohradského múzea a galérie. 34. MKS finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj. 
Aug 23, 202202:47
Audio záznam z vernisáže Stratený Novohrad Autorský šperk Katarína Žiak Jewellery

Audio záznam z vernisáže Stratený Novohrad Autorský šperk Katarína Žiak Jewellery

Výstava je venovaná kolekcii Stratený Novohrad z tvorby šperkárky Kataríny Žiak, ktorá našla inšpiráciu v predmetoch zo zbierkového fondu NMG, v zbierke ľudového textilu zo zaniknutých obcí Lešť a Turie Pole. Zámerom výstavy je poukázať na fakt, že múzeá nie sú len pasívnym „skladom“ zbierkových predmetov, ale môžu byť aj zaujímavou a podnetnou inšpiráciou pre súčasných dizajnérov a šperkárov, ktorí tradičným ľudovým ornamentom ponúkajú „druhý život“ prostredníctvom svojej tvorby. Zároveň môže slúžiť ako príklad toho, ako sa s citom dá zaobchádzať s tradíciou a aj pri určitom stupni štylizácie nepotrieť jeho základné rysy, či nepoprieť jeho historický a lokálny kontext.
May 20, 202204:57
Kabinet kuriozít online

Kabinet kuriozít online

Online kabinet kuriozít je nepravidelný cyklus, ktorý predstavuje kuriozity zo zbierkového fondu NMG. V januári, etnologička NMG,  porozpráva o čepcoch Premiéra na našom Youtube kanály: 20.1.2021 o 18:00 https://www.youtube.com/channel/UCNbzZdXqfqkjqYww20ciiQA
Jan 20, 202210:30
Kalendár artefaktov NMG 3/2021 - Rozkvitnutý tanier

Kalendár artefaktov NMG 3/2021 - Rozkvitnutý tanier

Počas roka každý mesiac vyberáme a publikujeme článok k predmetu mesiaca. Aby sa nestratili, rozhodli sme sa im vytvoriť priestor, online databázu artefaktov z nášho zbierkového fondu. Fotografie a články kurátorov predstavujú artefekty a ich príbehy. Ak si chcete prečítať nájdete ich tu: https://sites.google.com/view/kalendarartefaktovnmg/domov A pre tých, ktorí radšej počúvajú sme pripravili sériu "mikropodcastov" Predmetom mesiaca marec 2021 bol rozkvitnutý tanier, ktorého rodokmeň siaha aj do Novohradu Autor textu: Štefan Chrastina, historik NMG
Oct 14, 202102:11
Kalendár artefaktov NMG 2/2021 - Smaltovaná netradičná pozvánka na ples

Kalendár artefaktov NMG 2/2021 - Smaltovaná netradičná pozvánka na ples

Počas roka každý mesiac vyberáme a publikujeme článok k predmetu mesiaca. Aby sa nestratili, rozhodli sme sa im vytvoriť priestor, online databázu artefaktov z nášho zbierkového fondu. Fotografie a články kurátorov predstavujú artefekty a ich príbehy. Ak si chcete prečítať nájdete ich tu: https://sites.google.com/view/kalendarartefaktovnmg/domov A pre tých, ktorí radšej počúvajú sme pripravili sériu "mikropodcastov" Predmet mesiaca február 2021 bola smaltovaná netradičná pozvánka na ples Autor textu: Štefan Chrastina, historik NMG Predčíta: Romana Lucia Dováľová
Oct 14, 202101:38
Audiokomentár Záhrada

Audiokomentár Záhrada

Záhrada Novohradského múzea a galérie je momentálne jediné tiché zelené verejné priestranstvo priamo v historickom centre Lučenca.História budovy nie je dodnes priblížená, ani odborne podložená. Existuje predpoklad, že budova pochádza už z obdobia 16.-17.stor....
Jun 25, 202102:03
Kalendár artefaktov NMG 1/2021 - Skleneý snehuliak

Kalendár artefaktov NMG 1/2021 - Skleneý snehuliak

Počas roka každý mesiac vyberáme a publikujeme článok k predmetu mesiaca. Aby sa nestratili, rozhodli sme sa im vytvoriť priestor, online databázu artefaktov z nášho zbierkového fondu. Fotografie a články kurátorov predstavujú artefekty a ich príbehy. Ak si chcete prečítať nájdete ich tu: https://sites.google.com/view/kalendarartefaktovnmg/domov A pre tých, ktorí radšej počúvajú sme pripravili sériu "mikropodcastov"  Predmet mesiaca január 2021 bol sklenený snehuliak - ručne vyrobenú figúrku.  Autor textu: Štefan Chrastina, historik NMG  Predčíta: Romana Lucia Dováľová
Jun 10, 202101:25
Ukryté v detailoch - Neobarokové kreslo

Ukryté v detailoch - Neobarokové kreslo

Komentár k zbierkovému predmetu o historizujúcom neobarokovom kresle.
May 14, 202102:41
Ukryté v detailoch - Písací stôl

Ukryté v detailoch - Písací stôl

Komentár k zbierkovému predmetu. 
May 14, 202102:16
Ukryté v detailoch - Ťažítko

Ukryté v detailoch - Ťažítko

Komentár k zbierkovému predmetu. 
May 14, 202101:53
Ukryté v detailoch - "Riman"

Ukryté v detailoch - "Riman"

Komentár k zbierkovému predmetu. 
May 14, 202101:28
Komentár k výstave "Čaro kraslíc"

Komentár k výstave "Čaro kraslíc"

Tünde Benko  považuje za veľmi dôležité, aby si mladá generácia obľúbila  a osvojila mnohoraké odvetvia ľudového umenia. Jej kraslice s  poipeľským motívom získali značku Regionálny produkt Novohrad. V Poiplí  boli najrozšírenejšie kraslice zdobené technikou batikovania voskom,  vzniknuté ornamenty mali svoj osobitý význam. Pokochajte sa krásnymi  zdobenými kraslicami, a aj so zvyklosťami spojenými s najstarším  symbolom plodnosti. Vznik prezentovanej zbierky bol podporený z  verejných zdrojov poskytnutých Fondom na podporu umenia. Text: Tünde Benko Komentár: Michaela Škodová
Apr 07, 202106:39
Obrady jarného cyklu

Obrady jarného cyklu

Dni sa predlžujú a naše podcasty pokračujú v téme "Obrady jarného cyklu". O krasliciach. 
Mar 28, 202108:17
Obrady jarného cyklu

Obrady jarného cyklu

Dni sa predlžujú a naše podcasty pokračujú v téme "Obrady jarného cyklu". Tentokrát o Morene. 
Mar 21, 202107:40
Obrady jarného cyklu

Obrady jarného cyklu

Dni sa predlžujú a naše podcasty pokračujú v téme "Obrady jarného cyklu". "Fašiangy,   Turíce,   Veľká   noc   príde...   jedna   znajznámejších   ana   Slovenskunajrozšírenejších fašiangových pesničiek. Málokto však vie, že jej slová nie sú úplnepravdivé. Po správnosti nasleduje po Fašiangoch Veľká noc a presne sedem týždňovpo Veľkej noci prichádzajú turičné sviatky." Prajeme príjemné počúvanie.
Mar 14, 202105:38
Obrady jarného cyklu

Obrady jarného cyklu

Dni sa predlžujú a naše podcasty prechádzajú z "Mágie zimných večerov" na tému "Obrady jarného cyklu". Prajeme príjemné počúvanie. 
Mar 07, 202101:51
Mágia zimných večerov - poverové bytosti - Čert

Mágia zimných večerov - poverové bytosti - Čert

V predchádzajúcej časti sme sa rozprávali o poverových - magických bytostiach  - o  zmokovi. A  dnešnou bytosťou bude čert, v povestiach z  nášho regiónu.
Feb 27, 202112:46
Mágia zimných večerov - Poverové bytosti - Zmok

Mágia zimných večerov - Poverové bytosti - Zmok

V predchádzajúcej časti sme sa rozprávali o poverových bytostiach  - o strigách. A  dnešnou bytosťou bude zmok, v povestiach z  nášho regiónu. Zapisovateľ textov: Štefan Repčok Ukážky textov sú zo Zbierky Ľudové povesti a balady z Kokavy nad Rimavicou a okolia (vyd. NOS LC, 2015) Fotografia: Photo by JOHN TOWNER on Unsplash
Feb 13, 202107:16
Mágia zimných večerov - Poverové bytosti - o strigách

Mágia zimných večerov - Poverové bytosti - o strigách

V predchádzajúcej časti sme sa rozprávali o poverových bytostiach  - o duchoch. A  dnešnou bytosťou budú strigy v povestiach z  nášho regiónu. Zapisovateľ textov: Štefan Repčok Ukážky textov sú zo Zbierky Ľudové povesti a balady z Kokavy nad Rimavicou a okolia (vyd. NOS LC, 2015)
Feb 06, 202110:45
Mágia zimných večerov - Poverové bytosti - o mátohách

Mágia zimných večerov - Poverové bytosti - o mátohách

predchádzajúcej časti sme sa rozprávali o poverových bytostiach  - o hadoch. A  dnešnou bytosťou budúd duchovia v povesťiach z  nášho regiónu.  Zapisovateľ textov: Štefan Repčok Vybrané ukážky : O mátohe : Ján Bárny Černák O obesencovi: Mária Lauerová Grekšová Ukážky textov sú zo Zbierky Ľudové povesti a balady z Kokavy nad Rimavicou a okolia (vyd. NOS LC, 2015)
Jan 30, 202108:47
Mágia zimných večerov - Poverové bytosti - o hadoch

Mágia zimných večerov - Poverové bytosti - o hadoch

V predchádzajúcej časti sme sa rozprávali o poverových bytostiach a dnešnou časťou začíname prepájať tieto bytosti s povesťami a baladami z nášho regiónu. O hadovi.  Zapisovateľ textov: Štefan Repčok  Vybrané ukážky o hadoch:  Ján Zdút Šťastný  Štefan Greksák Gálus Ukážky textov sú zo Zbierky Ľudové povesti a balady z Kokavy nad Rimavicou a okolia (vyd. NOS LC, 2015) 
Jan 23, 202107:50
O poverových bytostiach

O poverových bytostiach

Pokračujeme v  sérii "Mágia zimných večerov" v roku 2021 začíname poverovými bytosťami. Poznáte ich z rozprávok, povestí, rozprávaní. V prvej epizóde vám etnologička NMG Michaela Škodová predstaví základné členenie poverových bytostí. Od hada, čerta k čarodejniciam.... 
Jan 09, 202108:30
Mágia zimných večerov V

Mágia zimných večerov V

24. Decembra viančné obdobie nekončí... vypočujte si podcast "Mágia zimných večerov V" o zvyklostiach v nadchádzajúich dňoch . A dozviete sa niečo aj o mágii počiatku. 
Dec 26, 202005:46
Mágia zimných večerov IV

Mágia zimných večerov IV

K dotvoreniu pravej vianočnej atmosféry neodmysliteľne patria koledy a vianočné hry. Koledy a vinše boli súčasťou obchôdzok, spievali sa v rodinnom kruhu, susedom a známym pod oknom, ozývali sa z kostolov. Zmyslom kolied bolo priniesť šťastie , zdravie a blahobyt jednotlivcovi, rodine a tým celému spoločenstvu. Koledou sa však vo všeobecnosti nazývajú aj obchôdzky, piesne, vinše, riekanky i dar, ktorý koledníci dostávajú za vzájomné želanie dobra. Vianočné obdobie spestrovali aj hry ako chodenie s betlehemom či jasličkami, Traja králi alebo chodenie s hviezdou, chodenie s hadom... Dnešný, rýchly a zosúkromnený život z nás rýchlo zmyl potrebu radovať sa spoločne. V čoraz menej rodinách sa zachováva hudobný a slovný prejav spojený s vianočným obdobím a spoločný spev vianočných piesní je takmer raritou. Milí priatelia, skúste využiť priestor, ktorý nám tak trochu neplánovane vznikol v súvislosti s aktuálnou situáciou, a vychutnajte si okrem sviatočného jedla a darčekov aj spoločne strávené chvíle s piesňami. 
Dec 19, 202011:16
Mágia zimných večerov III

Mágia zimných večerov III

Vianoce ako náboženské sviatky nadviazali na dávne slávnosti poriadané pri príležitosti zimného slnovratu. Najviac obyčajov sa sústredilo na prvý deň Vianoc – Štedrý večer.  Okrem úkonov zabezpečujúcich prosperitu, zdravie a šťastie do budúceho roka sa veľký význam pripisoval aj príprave štedrovečernej hostiny. Ale aj o etikete stolovania a oblátkovom dôchodku. 
Dec 12, 202011:19
Mágia zimných večerov II.

Mágia zimných večerov II.

V stredovekej kultúre boli v predvianočnom období charakteristické sprievody masiek, obdarúvanie, ktoré cirkev považovala za pozostatok pohanských obradov. Vykoreniť sa ich snažila práve šírením kultu Mikuláša. Čo všetko viete o Sv. Mikulášovi - svätcovi, patrónovi rybárov, lodníkov, pastierov, zlatníkov, dospelých dievčat, detí, študentov, obchodníkov, ktorý sa narodil okolo roku 270 na južnom pobreží Malej Ázie? Ale aj o čertoch, anjeloch a mikulášskych obchôdzkach. PS: popri počúvaní si môžete vyčistiť čižmičky :) 
Dec 04, 202010:48
Mágia zimných večerov

Mágia zimných večerov

"Od pradávna bol koniec jesene a začiatok zimy považovaný za čas, v ktorom nadobúda prevahu zlo nad dobrom." Ak sa chcete dozvedieť viac o mýtických predstavách a zvykoch našich predkov vypočujte si prvý z pripravovanej série podcastov "Mágia zimných večerov".  PS:  V podcaste vám etnologička NMG porozpráva aj o ľúbostnej a erotickej mágií "Toto magické pôsobenie je založené na viere v nadprirodzené bytosti, sily a vlastnosti predmetov, priestoru a času. Ich existencia súvisela s významom, ktorý sa pripisoval rodine, manželstvu a výberu partnera. Bola tiež podmienená vierou, že každý človek má osudom vopred určeného partnera ( odsúdenec, odsúdenica)."
Nov 28, 202013:25
65 PS: Ďakujeme

65 PS: Ďakujeme

NMG  ako zbierkotvorná inštitúcia ich 65 rokov získava, ochraňuje a  prezentuje. Jubilejnou výstavou predstavíme artefakty, kľúče k poznaniu  Novohradu, ktoré sú súčasťou našich depozitárov a dostali sa k nám ako  dary pre múzeum - dary pre budúce generácie. Dedičstvo  Novohradu uchovávame, aj vďaka ľuďom a zberateľom, ktorí si uvedomujú  krehkosť dejín a svojím darmi nám pomáhajú ochrániť minulosť pre  budúcnosť. Aby sme nestratili čriepky z našej histórie - remeslá,  dizajn, umenie, príbehy, tradície… Nie je to len o “predmetoch” - je to o  uchovávaní “genius loci ” nášho regiónu.
Nov 03, 202003:37