
NMG
By Novohradské múzeum a galéria

NMGAug 23, 2022

Férfi boszorkányok
Borisa, ahogyan a rapp-i fiatal asszonyt hívták, nem ijedt meg akárkitől. De azon a télen, amikor csíkos dunnája nehezebbnek tűnt, és amikor furcsa kezeket látott a kamra falán, ahol aludt, amelyekre az éjszaka gyűrűket húzott, amikor látta, hogy a láncok éppen a homloka fölött hullnak szét, inkább egész éjjel az ágyán ült. Csak amikor a kakas kukorékolt, akkor mert lefeküdni és betakarózni a dunnával.
Furcsa dolgok kezdtek történni az otthonában. Férje halála után bögrék bármikor táncolni kezdtek a telázson. A tányérok forogtak, és a festett cserép köcsögök, amelyeket a vásárokról hozott magával, már mind le voltak dőlve, és a fogantyújuk is le voltak szakadva.
- Komaasszony, mintha nem lenne kialudva. Karikák vannak a szemei alatt - odaszólt a komaasszony az alsó végből.
Borisa nem szeretett bizalmasan nyilatkozni bántalmairól, de amikor már majdnem egy hétig nem aludt, és a faluban találkozott a komaasszonyával, azt mondta neki:
- Ma éjszaka is. Amikor egy pillanatra elbóbiskoltam, észrevettem, hogy valami nagy és nehéz dolog fekszik a melleimen. El akartam magamról űzni, de minél jobban küzdöttem és vonaglottam, annál jobban nyomott. Nem tudtam még lélegezni sem, komaasszonyom, sem kiáltani, de még mozogni sem.
- Valami olyasmit ettél, ami nem tesz jót neked - vigasztalta a komaasszonya. De ő is tudta, hogy az nem úgy van.
Nahovorený úryvok: Bosoráci. In: KOŠKOVÁ, Hana, Alena WAGNEROVÁ. Poludnica z Čerepeša: povesti a legendy z Novohradu. Martin: Matica slovenská, c2010. ISBN 978-80-7090-996-6
Nahovorila: Mgr. Štefan Csák
Novohradské múzeum a galéria je kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja.

Poverové bytosti v Novohrade - Vodník
Vodník stelesňuje v ľudových rozprávaniach vodný živel. Máva mužskú podobu, často z neho kvapká voda, býva obrastený zelenými riasami, jazdí na sumcovi. Podľa predstáv ľudí nad hladinu vystupoval na poludnie a o polnoci, odpočíval na brehu, sušil sa, alebo si česal vlasy. Ľuďom stále škodil, najviac mlynárom, keď im zastavoval vodu na mlynské koleso, alebo rybárom. Tí si ich preto uctievali a prinášali im rôzne dary. Medzi ľuďmi si hľadal aj ženu, stiahol ju pod vodu a stala sa z nej jeho manželka.
Rusalky žijúce vo vode sa podobali vílam. Rozdiel bol v tom, že človek sa mohol víly dotknúť bez toho, aby jej ublížil, ale ak sa dotkol rusalky, zahynula, rozplynula sa. Verilo sa, že je z kvapiek vody alebo rosy, že sa zdržiava najmä pri vode. Na rusalku sa mohla premeniť duša ženy, ktorá sa utopila pred svadbou. Ľudia si ich predstavovali ako dievčatá s bledou pleťou, s modrými alebo sivými očami, vlasmi dlhými až po kolená. V nich bola ukrytá ich magická sila. Vlasy si museli prečesávať hrebeňom z rybej kosti a nesmeli ostať nikdy úplne suché. Vraj krásne spievali a práve svojím spevom lákali k sebe mužov, ktorí sa utopili. Pocestným dávali hádanky, ak ich neuhádli, ušteklili ich.
Poverové rozprávanie je významná a rozsiahla súčasť ľudovej prózy. Pozornosť vedcov si vyslúžila najmä v druhej polovici 19. storočia. V tom období sa viacerí vzdelanci a zberatelia folklóru začali sústrediť na duchovnú kultúru ľudu. Zozbierané rozprávania zo všetkých regiónov Čiech, Moravy a Slovenska uverejňovali v časopisoch. Ľudová viera pokladala kontakt s nadprirodzenými bytosťami za skutočný zážitok, ktorý si zaslúžil porozprávať o ňom ďalej, ľudia verili, že všetky nadprirodzené bytosti naozaj existujú. Poverové rozprávania teda v štruktúre ľudovej slovesnosti predstavovali akýsi ľudový horor, často podfarbený aj humorom. Ľudia si takéto príbehy rozprávali v čase oddychu, dobrý rozprávač musel byť v rozprávaní veľmi nadaný, musel mať bohatú fantáziu a aj umelecké cítenie, aby bol daný príbeh pre poslucháčov pútavý
Odborný text: Michaela Škodová, etnologička Novohradského múzea a galérie
Nahovorený úryvok: Na Masnáčke. IN: JÁNOŠ, Pavel, Soňa LAUROVÁ. Povesti a príbehy z Novohradu. Lučenec: Novohradské osvetové stredisko, 1999. ISBN 80-85155-13-3
Nahovorila: Michaela Škodová, etnologička Novohradského múzea a galérie
Novohradské múzeum a galéria je kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja.

Poverové bytosti v Novohrade - Vlkolak
Vlkolak bol podľa predstáv ľudí živý človek s magickou schopnosťou premeniť sa na vlka. Mohol sa ním stať človek zrodený zo vzťahu ženy a upíra. Vlkolakom sa mohol stať aj človek narodený pri nove mesiaca, alebo mŕtvy, ktorého na cintorín priniesli nohami napred. Na východnom Slovensku ľudia verili, že sa stačilo napiť vody z vlčej stopy. Kto sa raz stal vlkolakom, mohol sa premeniť hocikedy, najčastejšie však v období letného a zimného slnovratu. Patrí medzi bytosti, ktoré stoja na hranici medzi svetom ľudí a prírodných démonov. V podobe vlka alebo človeka s vlčou hlavou prepadával ľudí a zvieratá, trhal ich na kusy a dusil.
Poverové rozprávanie je významná a rozsiahla súčasť ľudovej prózy. Pozornosť vedcov si vyslúžila najmä v druhej polovici 19. storočia. V tom období sa viacerí vzdelanci a zberatelia folklóru začali sústrediť na duchovnú kultúru ľudu. Zozbierané rozprávania zo všetkých regiónov Čiech, Moravy a Slovenska uverejňovali v časopisoch. Ľudová viera pokladala kontakt s nadprirodzenými bytosťami za skutočný zážitok, ktorý si zaslúžil porozprávať o ňom ďalej, ľudia verili, že všetky nadprirodzené bytosti naozaj existujú. Poverové rozprávania teda v štruktúre ľudovej slovesnosti predstavovali akýsi ľudový horor, často podfarbený aj humorom. Ľudia si takéto príbehy rozprávali v čase oddychu, dobrý rozprávač musel byť v rozprávaní veľmi nadaný, musel mať bohatú fantáziu a aj umelecké cítenie, aby bol daný príbeh pre poslucháčov pútavý.
Odborný text: Michaela Škodová, etnologička Novohradského múzea a galérie
Nahovorený úryvok: Bosoráci. In: KOŠKOVÁ, Hana, Alena WAGNEROVÁ. Poludnica z Čerepeša: povesti a legendy z Novohradu. Martin: Matica slovenská, c2010. ISBN 978-80-7090-996-6
Nahovorila: Michaela Škodová, etnologička Novohradského múzea a galérie
Novohradské múzeum a galéria je kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja.

Poverové bytosti v Novohrade - Škriatok
Škriatok, trpaslík, piadimužík, pikulík, permoník či Laktibrada, všetky tieto mená označujú démonické bytosti malého vzrastu, ktoré mali spoločné to, že sa s nimi ľudia mohli stretnúť hlavne v podzemných priestoroch, hoci nie iba tam. Viera v ich existenciu vychádzala z predstáv o skalných a horských duchoch. Škriatka si ľudia predstavovali ako človiečika veľkého asi ako trojročné dieťa, avšak s tvárou starca s dlhou bielou bradou. Jeho poznávacím znamením boli štyri prsty na rukách. Tieto bytosti mali ako hlavný cieľ života prácu. Opakom drobných postavičiek z podzemia pomáhajúcim ľuďom bol Laktibrada, prefíkaný a zlomyseľný trpaslík, ktorý škodil ľuďom . Premôcť sa ho dalo len tak, že sa podarilo privrznúť mu bradu.
Poverové rozprávanie je významná a rozsiahla súčasť ľudovej prózy. Pozornosť vedcov si vyslúžila najmä v druhej polovici 19. storočia. V tom období sa viacerí vzdelanci a zberatelia folklóru začali sústrediť na duchovnú kultúru ľudu. Zozbierané rozprávania zo všetkých regiónov Čiech, Moravy a Slovenska uverejňovali v časopisoch. Ľudová viera pokladala kontakt s nadprirodzenými bytosťami za skutočný zážitok, ktorý si zaslúžil porozprávať o ňom ďalej, ľudia verili, že všetky nadprirodzené bytosti naozaj existujú. Poverové rozprávania teda v štruktúre ľudovej slovesnosti predstavovali akýsi ľudový horor, často podfarbený aj humorom. Ľudia si takéto príbehy rozprávali v čase oddychu, dobrý rozprávač musel byť v rozprávaní veľmi nadaný, musel mať bohatú fantáziu a aj umelecké cítenie, aby bol daný príbeh pre poslucháčov pútavý
Odborný text: Michaela Škodová, etnologička Novohradského múzea a galérie
Nahovorený úryvok: Medený potok. IN: KOŠKOVÁ, Hana, Alena WAGNEROVÁ. Poludnica z Čerepeša: povesti a legendy z Novohradu. Martin: Matica slovenská, c2010. ISBN 978-80-7090-996-6
Nahovorila: Michaela Škodová, etnologička Novohradského múzea a galérie
Novohradské múzeum a galéria je kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja.

Poverové bytosti v Novohrade - Piadimužík
Škriatok, trpaslík, piadimužík, pikulík, permoník či Laktibrada, všetky tieto mená označujú démonické bytosti malého vzrastu, ktoré mali spoločné to, že sa s nimi ľudia mohli stretnúť hlavne v podzemných priestoroch, hoci nie iba tam. Viera v ich existenciu vychádzala z predstáv o skalných a horských duchoch. Škriatka si ľudia predstavovali ako človiečika veľkého asi ako trojročné dieťa, avšak s tvárou starca s dlhou bielou bradou. Jeho poznávacím znamením boli štyri prsty na rukách. Tieto bytosti mali ako hlavný cieľ života prácu. Opakom drobných postavičiek z podzemia pomáhajúcim ľuďom bol Laktibrada, prefíkaný a zlomyseľný trpaslík, ktorý škodil ľuďom . Premôcť sa ho dalo len tak, že sa podarilo privrznúť mu bradu.
Poverové rozprávanie je významná a rozsiahla súčasť ľudovej prózy. Pozornosť vedcov si vyslúžila najmä v druhej polovici 19. storočia. V tom období sa viacerí vzdelanci a zberatelia folklóru začali sústrediť na duchovnú kultúru ľudu. Zozbierané rozprávania zo všetkých regiónov Čiech, Moravy a Slovenska uverejňovali v časopisoch. Ľudová viera pokladala kontakt s nadprirodzenými bytosťami za skutočný zážitok, ktorý si zaslúžil porozprávať o ňom ďalej, ľudia verili, že všetky nadprirodzené bytosti naozaj existujú. Poverové rozprávania teda v štruktúre ľudovej slovesnosti predstavovali akýsi ľudový horor, často podfarbený aj humorom. Ľudia si takéto príbehy rozprávali v čase oddychu, dobrý rozprávač musel byť v rozprávaní veľmi nadaný, musel mať bohatú fantáziu a aj umelecké cítenie, aby bol daný príbeh pre poslucháčov pútavý
Odborný text: Michaela Škodová, etnologička Novohradského múzea a galérie
Nahovorený úryvok: Piadimužík a jeho mladucha. IN: KOŠKOVÁ, Hana, Jana HRČKOVÁ-STANKOVIANSKA. Mara medvedia: povesti a legendy z Novohradu. Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, c2007. ISBN 978-80-89208-71-5
Nahovorila: Michaela Škodová, etnologička Novohradského múzea a galérie
Novohradské múzeum a galéria je kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja.

Poverové bytosti v Novohrade - Čert
Čert bol stelesnením zla, mal viac mien – satan, Lucifer, pekelník, bes, ďas, fras, anciáš, belzebub,... Jeho podoba v predstavách ľudí bola ovplyvnená pohanskými, ale aj biblickými opismi zo stredoveku. Opisoval sa ako čierny, chlpatý, so špicatými ušami, chvostom, rohami a vidlami. Mohol na seba vziať podobu akéhokoľvek zvieraťa alebo človeka. Mohol sa zjavovať aj ako ohnivá guľa či vzdušný vír. Najaktívnejší mal byť v noci, spolupracoval s čarodejnicami. Pripisovali sa mu prejavy rôznych chorôb, ako napr. epilepsia, posadnutosť. Podľa čerta ľudia pomenúvali rôzne prírodné úkazy, rastliny, časti poľnohospodárskeho náradia. Čert býva často zobrazovaný v príbehoch aj ako postava so sympatickými vlastnosťami, hovorí sa o ňom v rozprávkach ako o hlupákovi. Ľuďom často ponúkal rôzne služby alebo veci, avšak výmenou za ich dušu. Jeho meno ľudia nevyslovovali nahlas, aby ho neprivolali, preto o ňom často hovorili opisom.
Poverové rozprávanie je významná a rozsiahla súčasť ľudovej prózy. Pozornosť vedcov si vyslúžila najmä v druhej polovici 19. storočia. V tom období sa viacerí vzdelanci a zberatelia folklóru začali sústrediť na duchovnú kultúru ľudu. Zozbierané rozprávania zo všetkých regiónov Čiech, Moravy a Slovenska uverejňovali v časopisoch. Ľudová viera pokladala kontakt s nadprirodzenými bytosťami za skutočný zážitok, ktorý si zaslúžil porozprávať o ňom ďalej, ľudia verili, že všetky nadprirodzené bytosti naozaj existujú. Poverové rozprávania teda v štruktúre ľudovej slovesnosti predstavovali akýsi ľudový horor, často podfarbený aj humorom. Ľudia si takéto príbehy rozprávali v čase oddychu, dobrý rozprávač musel byť v rozprávaní veľmi nadaný, musel mať bohatú fantáziu a aj umelecké cítenie, aby bol daný príbeh pre poslucháčov pútavý
Odborný text: Michaela Škodová, etnologička Novohradského múzea a galérie
Nahovorený úryvok: Kamenné vráta. IN: KOŠKOVÁ, Hana, Jana HRČKOVÁ-STANKOVIANSKA. Mara medvedia: povesti a legendy z Novohradu. Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, c2007. ISBN 978-80-89208-71-5
Nahovorila: Michaela Škodová, etnologička Novohradského múzea a galérie
Novohradské múzeum a galéria je kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja.

Poverové bytosti v Novohrade - Smrť
Smrť, Smrtka, kmotra Smrť, zubatá, tá s kosou, kostlivec a pod.- to sú výrazy zaužívané v ľudovej slovesnosti v súvislosti s postavou Smrti. Postava Smrti sa vyskytovala a zobrazovala často v stredoveku, vystupovala napr. ako mŕtvy človek, jej symbolom bola lebka a pod ňou prekrížené hnáty, neskôr celá kostra. S takýmto zobrazením sa ľudia stretávali hlavne na maľbách a plastikách v kostoloch, na náhrobníkoch, v ľudových kalendároch. Najčastejší obraz smrti v podobe kostry s kosou či hodinami sa rozšíril najmä v období baroka. V rozprávaniach bolo možné stelesnenú smrť stretnúť najčastejšie ako ženu neurčitého veku, oblečenú v odeve alebo bielej plachte, ktorá sa prišla ukázať tomu, kto mal svoj život zrátaný. Vedela meniť svoju veľkosť, dostala sa kamkoľvek a obyčajne sa objavovala v noci. Dávala sa odviezť furmanom alebo pocestným na chrbte. Pôvod Smrtky sa odvodzoval od duší žien, ktoré umreli v šestonedelí, príp. od duší starých žien, ktoré zomreli slobodné. Smrtka sa zjavovala, aby upozornila, že niekto zakrátko umrie, chodila po svete, aby odmenila slušné a potrestala neslušné správanie.
Poverové rozprávanie je významná a rozsiahla súčasť ľudovej prózy. Pozornosť vedcov si vyslúžila najmä v druhej polovici 19. storočia. V tom období sa viacerí vzdelanci a zberatelia folklóru začali sústrediť na duchovnú kultúru ľudu. Zozbierané rozprávania zo všetkých regiónov Čiech, Moravy a Slovenska uverejňovali v časopisoch. Ľudová viera pokladala kontakt s nadprirodzenými bytosťami za skutočný zážitok, ktorý si zaslúžil porozprávať o ňom ďalej, ľudia verili, že všetky nadprirodzené bytosti naozaj existujú. Poverové rozprávania teda v štruktúre ľudovej slovesnosti predstavovali akýsi ľudový horor, často podfarbený aj humorom. Ľudia si takéto príbehy rozprávali v čase oddychu, dobrý rozprávač musel byť v rozprávaní veľmi nadaný, musel mať bohatú fantáziu a aj umelecké cítenie, aby bol daný príbeh pre poslucháčov pútavý
Odborný text: Michaela Škodová, etnologička Novohradského múzea a galérie
Nahovorený úryvok: Bachovec. In: KOŠKOVÁ, Hana, Alena WAGNEROVÁ. Poludnica z Čerepeša: povesti a legendy z Novohradu. Martin: Matica slovenská, c2010. ISBN 978-80-7090-996-6
Nahovorila: Michaela Škodová, etnologička Novohradského múzea a galérie
Novohradské múzeum a galéria je kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja.

Poverové bytosti v Novohrade - Obor
Obor: Mal viacej mien – ozruta, ráňava, opacha. Ľudia si ho predstavovali ako veľkú, až obrovskú bytosť s ľudským vzhľadom, ktorá namiesto kyjaka používala celé kmene stromov. Najviac rozprávaní o obroch sa zachovali z obcí na území Nízkych a Vysokých Tatier. Vo vlasoch obrov mali hniezda jastraby a orly, v uchu zas líšky. Keď dupol nohou, zem sa triasla a skaly lámali. Keď stisol v dlani kameň, tiekla z neho voda. Na jedno posedenie zjedol 12 býkov s 90 pecňami chleba. Ľudia verili, že obor dokáže jediným krokom prekročiť celý svet, že počuje, ako rastie tráva. Podľa doteraz zozbieraných námetov by sme mohli obrov zadeliť do troch skupín:
1., obri ako predchodcovia dnešných ľudí
2., poslední obri, ktorí žili súbežne s ľuďmi a pomáhali im
3., obri ako bytosti s jedným okom uprostred čela, ktorí ľuďom škodili; premôcť sa dal len
rozumom a šikovnosťou bystrého mládenca.
Poverové rozprávanie je významná a rozsiahla súčasť ľudovej prózy. Pozornosť vedcov si vyslúžila najmä v druhej polovici 19. storočia. V tom období sa viacerí vzdelanci a zberatelia folklóru začali sústrediť na duchovnú kultúru ľudu. Zozbierané rozprávania zo všetkých regiónov Čiech, Moravy a Slovenska uverejňovali v časopisoch. Ľudová viera pokladala kontakt s nadprirodzenými bytosťami za skutočný zážitok, ktorý si zaslúžil porozprávať o ňom ďalej, ľudia verili, že všetky nadprirodzené bytosti naozaj existujú. Poverové rozprávania teda v štruktúre ľudovej slovesnosti predstavovali akýsi ľudový horor, často podfarbený aj humorom. Ľudia si takéto príbehy rozprávali v čase oddychu, dobrý rozprávač musel byť v rozprávaní veľmi nadaný, musel mať bohatú fantáziu a aj umelecké cítenie, aby bol daný príbeh pre poslucháčov pútavý.
Odborný text: Michaela Škodová, etnologička Novohradského múzea a galérie
Nahovorila: Michaela Škodová, etnologička Novohradského múzea a galérie
Nahovorený úryvok: Hrad obrov v Málinci. IN: KOŠKOVÁ, Hana, Jana HRČKOVÁ-STANKOVIANSKA. Mara medvedia: povesti a legendy z Novohradu. Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, c2007. ISBN 978-80-89208-71-5
Novohradské múzeum a galéria je kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja.

Audio komentár Jana Krejzová (CZ) - 34. Medzinárodné keramické sympózium Lučenec - Kalinovo
Audio komentár keramičky Jany Krejzovej (CZ) k inštalácii diela "Vnitřní struktury", ktoré vytvorila počas tvorivého pobytu na 34. Medzinárodnom keramickom sympóziu Lučenec - Kalinovo.
Jana Krejzová - CZ
1991- 1993 Distanční studia keramiky University of Manchaster, Veľká Británia
1983 Střední průmyslová škola keramická Bechyně, ak. soch. Jaroslav Podmol a ak. soch. Bohumil Dobiáš ml.
Okrem keramiky sa venuje aj arteterapii a joge. Všetky tieto činnosti sa v jej živote organicky prelínajú a dopĺňajú. Aj v dielach vytvorených na sympóziu sa prejavuje organickosť, spojitosť s prírodou a prirodzenosťou. Jej plastiky – sčasti tiež akoby nádoby zachytávajú premenlivosť medzi živým a neživým svetom, objekty a použité ornamenty nadobúdajú živočíšny či rastlinný charakter a vyjadrujú prúdenie životnej energie.
Medzinárodné keramické sympózium je najstaršie nepretržite fungujúce podujatie svojho charakteru na Slovensku, ktoré naša inštitúcia organizuje od roku 1989.
18. júla 2022 sa v kalinovskom Žiaromate opäť začala tvorivá práca, a to s účasťou štyroch umelcov v česko-slovenskom zastúpení: Lucia Fabiánová, Jerguš Gálik, Simona Janišová prišli z rôznych kútov Slovenska a Jana Krejzová k nám pricestovala z Česka. Umelci mohli experimentovať so špecifickou kalinovskou hlinou – šamotom, ktorý je už emblematickým materiálom tohto sympózia. Počas pobytu aj tento rok museli čeliť určitým výkyvom počasia, akým bola mimoriadna horúčava alebo prudké dažďové prehánky, ktoré pri práci na voľnom vzduchu vždy svojim spôsobom do práce umelcov zasahujú.
Výstava 34. Medzinárodného keramického sympózia Lučenec - Kalinovo predstavuje výsledky tvorivého pobytu aktuálneho ročníka. Vo všeobecnosti v prácach vzniknutých na sympóziu je možné zachytiť archetypálne prvky sochárstva a keramiky, akým sú socha či busta, nádoba, architektúra, rastlinné prvky, ornamenty, ktoré vždy poslúžia ako východiská pre umelcov, ktorí ich posúvajú do iných, nových a svojsky prepísaných podôb. Všetci štyria umelci tohto ročníka sa ujali aj formátovo veľkolepejších projektov, čo vlastne vychádza aj z možnosti priestorovej kapacity monumentálnych priemyselných pecí. Časť z vytvorených diel obohatí zbierku umeleckej keramiky Novohradského múzea a galérie.
34. MKS finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj.

Audio záznam z vernisáže Stratený Novohrad Autorský šperk Katarína Žiak Jewellery
Výstava je venovaná kolekcii Stratený Novohrad z tvorby šperkárky Kataríny Žiak, ktorá našla inšpiráciu v predmetoch zo zbierkového fondu NMG, v zbierke ľudového textilu zo zaniknutých obcí Lešť a Turie Pole. Zámerom výstavy je poukázať na fakt, že múzeá nie sú len pasívnym „skladom“ zbierkových predmetov, ale môžu byť aj zaujímavou a podnetnou inšpiráciou pre súčasných dizajnérov a šperkárov, ktorí tradičným ľudovým ornamentom ponúkajú „druhý život“ prostredníctvom svojej tvorby. Zároveň môže slúžiť ako príklad toho, ako sa s citom dá zaobchádzať s tradíciou a aj pri určitom stupni štylizácie nepotrieť jeho základné rysy, či nepoprieť jeho historický a lokálny kontext.

Kabinet kuriozít online
Online kabinet kuriozít je nepravidelný cyklus, ktorý predstavuje kuriozity zo zbierkového fondu NMG. V januári, etnologička NMG, porozpráva o čepcoch
Premiéra na našom Youtube kanály: 20.1.2021 o 18:00

Kalendár artefaktov NMG 3/2021 - Rozkvitnutý tanier
Počas roka každý mesiac vyberáme a publikujeme článok k predmetu mesiaca. Aby sa nestratili, rozhodli sme sa im vytvoriť priestor, online databázu artefaktov z nášho zbierkového fondu. Fotografie a články kurátorov predstavujú artefekty a ich príbehy. Ak si chcete prečítať nájdete ich tu: https://sites.google.com/view/kalendarartefaktovnmg/domov A pre tých, ktorí radšej počúvajú sme pripravili sériu "mikropodcastov"
Predmetom mesiaca marec 2021 bol rozkvitnutý tanier, ktorého rodokmeň siaha aj do NovohraduAutor textu: Štefan Chrastina, historik NMG

Kalendár artefaktov NMG 2/2021 - Smaltovaná netradičná pozvánka na ples
Počas roka každý mesiac vyberáme a publikujeme článok k predmetu mesiaca. Aby sa nestratili, rozhodli sme sa im vytvoriť priestor, online databázu artefaktov z nášho zbierkového fondu. Fotografie a články kurátorov predstavujú artefekty a ich príbehy. Ak si chcete prečítať nájdete ich tu: https://sites.google.com/view/kalendarartefaktovnmg/domov A pre tých, ktorí radšej počúvajú sme pripravili sériu "mikropodcastov"
Predmet mesiaca február 2021 bola smaltovaná netradičná pozvánka na ples
Autor textu: Štefan Chrastina, historik NMG
Predčíta: Romana Lucia Dováľová

Audiokomentár Záhrada
Záhrada Novohradského múzea a galérie je momentálne jediné tiché zelené verejné priestranstvo priamo v historickom centre Lučenca.História budovy nie je dodnes priblížená, ani odborne podložená. Existuje predpoklad, že budova pochádza už z obdobia 16.-17.stor....

Kalendár artefaktov NMG 1/2021 - Skleneý snehuliak
Počas roka každý mesiac vyberáme a publikujeme článok k predmetu mesiaca. Aby sa nestratili, rozhodli sme sa im vytvoriť priestor, online databázu artefaktov z nášho zbierkového fondu. Fotografie a články kurátorov predstavujú artefekty a ich príbehy. Ak si chcete prečítať nájdete ich tu: https://sites.google.com/view/kalendarartefaktovnmg/domov A pre tých, ktorí radšej počúvajú sme pripravili sériu "mikropodcastov"
Predmet mesiaca január 2021 bol sklenený snehuliak - ručne vyrobenú figúrku.
Autor textu: Štefan Chrastina, historik NMG
Predčíta: Romana Lucia Dováľová

Ukryté v detailoch - Neobarokové kreslo
Komentár k zbierkovému predmetu o historizujúcom neobarokovom kresle.

Ukryté v detailoch - Písací stôl
Komentár k zbierkovému predmetu.

Ukryté v detailoch - Ťažítko
Komentár k zbierkovému predmetu.

Ukryté v detailoch - "Riman"
Komentár k zbierkovému predmetu.

Komentár k výstave "Čaro kraslíc"
Tünde Benko považuje za veľmi dôležité, aby si mladá generácia obľúbila a osvojila mnohoraké odvetvia ľudového umenia. Jej kraslice s poipeľským motívom získali značku Regionálny produkt Novohrad. V Poiplí boli najrozšírenejšie kraslice zdobené technikou batikovania voskom, vzniknuté ornamenty mali svoj osobitý význam. Pokochajte sa krásnymi zdobenými kraslicami, a aj so zvyklosťami spojenými s najstarším symbolom plodnosti. Vznik prezentovanej zbierky bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých Fondom na podporu umenia. Text: Tünde Benko Komentár: Michaela Škodová

Obrady jarného cyklu
Dni sa predlžujú a naše podcasty pokračujú v téme "Obrady jarného cyklu". O krasliciach.

Obrady jarného cyklu
Dni sa predlžujú a naše podcasty pokračujú v téme "Obrady jarného cyklu". Tentokrát o Morene.

Obrady jarného cyklu
Dni sa predlžujú a naše podcasty pokračujú v téme "Obrady jarného cyklu". "Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde... jedna znajznámejších ana Slovenskunajrozšírenejších fašiangových pesničiek. Málokto však vie, že jej slová nie sú úplnepravdivé. Po správnosti nasleduje po Fašiangoch Veľká noc a presne sedem týždňovpo Veľkej noci prichádzajú turičné sviatky." Prajeme príjemné počúvanie.

Obrady jarného cyklu
Dni sa predlžujú a naše podcasty prechádzajú z "Mágie zimných večerov" na tému "Obrady jarného cyklu". Prajeme príjemné počúvanie.

Mágia zimných večerov - poverové bytosti - Čert
V predchádzajúcej časti sme sa rozprávali o poverových - magických bytostiach - o zmokovi. A dnešnou bytosťou bude čert, v povestiach z nášho regiónu.

Mágia zimných večerov - Poverové bytosti - Zmok
V predchádzajúcej časti sme sa rozprávali o poverových bytostiach - o strigách. A dnešnou bytosťou bude zmok, v povestiach z nášho regiónu.
Zapisovateľ textov: Štefan Repčok
Ukážky textov sú zo Zbierky Ľudové povesti a balady z Kokavy nad Rimavicou a okolia (vyd. NOS LC, 2015)
Fotografia: Photo by JOHN TOWNER on Unsplash

Mágia zimných večerov - Poverové bytosti - o strigách
V predchádzajúcej časti sme sa rozprávali o poverových bytostiach - o duchoch. A dnešnou bytosťou budú strigy v povestiach z nášho regiónu.
Zapisovateľ textov: Štefan Repčok
Ukážky textov sú zo Zbierky Ľudové povesti a balady z Kokavy nad Rimavicou a okolia (vyd. NOS LC, 2015)

Mágia zimných večerov - Poverové bytosti - o mátohách
predchádzajúcej časti sme sa rozprávali o poverových bytostiach - o hadoch. A dnešnou bytosťou budúd duchovia v povesťiach z nášho regiónu.
Zapisovateľ textov: Štefan Repčok
Vybrané ukážky :
O mátohe : Ján Bárny Černák
O obesencovi: Mária Lauerová Grekšová
Ukážky textov sú zo Zbierky Ľudové povesti a balady z Kokavy nad Rimavicou a okolia (vyd. NOS LC, 2015)

Mágia zimných večerov - Poverové bytosti - o hadoch
V predchádzajúcej časti sme sa rozprávali o poverových bytostiach a dnešnou časťou začíname prepájať tieto bytosti s povesťami a baladami z nášho regiónu. O hadovi.
Zapisovateľ textov: Štefan Repčok
Vybrané ukážky o hadoch:
Ján Zdút Šťastný
Štefan Greksák Gálus
Ukážky textov sú zo Zbierky Ľudové povesti a balady z Kokavy nad Rimavicou a okolia (vyd. NOS LC, 2015)

O poverových bytostiach
Pokračujeme v sérii "Mágia zimných večerov" v roku 2021 začíname poverovými bytosťami. Poznáte ich z rozprávok, povestí, rozprávaní. V prvej epizóde vám etnologička NMG Michaela Škodová predstaví základné členenie poverových bytostí. Od hada, čerta k čarodejniciam....

Mágia zimných večerov V
24. Decembra viančné obdobie nekončí... vypočujte si podcast "Mágia zimných večerov V" o zvyklostiach v nadchádzajúich dňoch . A dozviete sa niečo aj o mágii počiatku.

Mágia zimných večerov IV
K dotvoreniu pravej vianočnej atmosféry neodmysliteľne patria koledy a vianočné hry. Koledy a vinše boli súčasťou obchôdzok, spievali sa v rodinnom kruhu, susedom a známym pod oknom, ozývali sa z kostolov. Zmyslom kolied bolo priniesť šťastie , zdravie a blahobyt jednotlivcovi, rodine a tým celému spoločenstvu. Koledou sa však vo všeobecnosti nazývajú aj obchôdzky, piesne, vinše, riekanky i dar, ktorý koledníci dostávajú za vzájomné želanie dobra. Vianočné obdobie spestrovali aj hry ako chodenie s betlehemom či jasličkami, Traja králi alebo chodenie s hviezdou, chodenie s hadom... Dnešný, rýchly a zosúkromnený život z nás rýchlo zmyl potrebu radovať sa spoločne. V čoraz menej rodinách sa zachováva hudobný a slovný prejav spojený s vianočným obdobím a spoločný spev vianočných piesní je takmer raritou. Milí priatelia, skúste využiť priestor, ktorý nám tak trochu neplánovane vznikol v súvislosti s aktuálnou situáciou, a vychutnajte si okrem sviatočného jedla a darčekov aj spoločne strávené chvíle s piesňami.

Mágia zimných večerov III
Vianoce ako náboženské sviatky nadviazali na dávne slávnosti poriadané pri príležitosti zimného slnovratu. Najviac obyčajov sa sústredilo na prvý deň Vianoc – Štedrý večer. Okrem úkonov zabezpečujúcich prosperitu, zdravie a šťastie do budúceho roka sa veľký význam pripisoval aj príprave štedrovečernej hostiny. Ale aj o etikete stolovania a oblátkovom dôchodku.

Mágia zimných večerov II.
V stredovekej kultúre boli v predvianočnom období charakteristické sprievody masiek, obdarúvanie, ktoré cirkev považovala za pozostatok pohanských obradov. Vykoreniť sa ich snažila práve šírením kultu Mikuláša. Čo všetko viete o Sv. Mikulášovi - svätcovi, patrónovi rybárov, lodníkov, pastierov, zlatníkov, dospelých dievčat, detí, študentov, obchodníkov, ktorý sa narodil okolo roku 270 na južnom pobreží Malej Ázie? Ale aj o čertoch, anjeloch a mikulášskych obchôdzkach. PS: popri počúvaní si môžete vyčistiť čižmičky :)

Mágia zimných večerov
"Od pradávna bol koniec jesene a začiatok zimy považovaný za čas, v ktorom nadobúda prevahu zlo nad dobrom." Ak sa chcete dozvedieť viac o mýtických predstavách a zvykoch našich predkov vypočujte si prvý z pripravovanej série podcastov "Mágia zimných večerov".
PS: V podcaste vám etnologička NMG porozpráva aj o ľúbostnej a erotickej mágií "Toto magické pôsobenie je založené na viere v nadprirodzené bytosti, sily a vlastnosti predmetov, priestoru a času. Ich existencia súvisela s významom, ktorý sa pripisoval rodine, manželstvu a výberu partnera. Bola tiež podmienená vierou, že každý človek má osudom vopred určeného partnera ( odsúdenec, odsúdenica)."

65 PS: Ďakujeme
NMG ako zbierkotvorná inštitúcia ich 65 rokov získava, ochraňuje a prezentuje. Jubilejnou výstavou predstavíme artefakty, kľúče k poznaniu Novohradu, ktoré sú súčasťou našich depozitárov a dostali sa k nám ako dary pre múzeum - dary pre budúce generácie. Dedičstvo Novohradu uchovávame, aj vďaka ľuďom a zberateľom, ktorí si uvedomujú krehkosť dejín a svojím darmi nám pomáhajú ochrániť minulosť pre budúcnosť. Aby sme nestratili čriepky z našej histórie - remeslá, dizajn, umenie, príbehy, tradície… Nie je to len o “predmetoch” - je to o uchovávaní “genius loci ” nášho regiónu.