Podcast SNG

Vydávanie kníh je, zvlášť v prípade malých vydavateľstiev, v istom zmysle tvorbou či kurátorskou prácou. S vydavateľkou (filozofkou, kurátorkou a poetkou) Ivanou Komanickou sa Petra Hanáková rozpráva o hlavných líniách košického vydavateľstva Horská lucerna, ktoré síce vzniklo len nedávno, ale za sebou má už prvý tucet kníh. Čo spája poéziu, trúchlenie, šľachtenie ruží, detskú knihu a výtvarné „art books“? A máme pre tieto „žánre“ dosť čitateľov a čitateliek? Ako (si) Ivana objavuje autorov/autorky, čo ju na vydavateľskej práci baví, čo hnevá a ako je sama osobne zaangažovaná v tejto komplexnej tvorivej práci?

Nezabudnite kliknúť aj na:

Vedeli ste, že Slovenská národná galéria vydáva aj knihy? Publikačná činnosť je dlhodobo dôležitou súčasťou rôznorodých aktivít galérie, rovnako ako obľúbené kníhkupectvo Ex Libris v SNG, do ktorého sa mnohí radi vracajú. O knihách, procese ich vzniku a ľuďoch, ktorí za nimi stoja, sa Eva Kotláriková rozpráva s Miroslavou Plesníkovou, produkčnou edičných výstupov národnej galérie, a Martinou Šátekovou, majteľkou kníhkupectva Ex Libris v SNG. Dozviete sa viac o príbehu kníhkupectva Ex Libris aj o tom, ako a kedy stíhajú vyťažení ľudia čítať a nakoľko je čitateľský zážitok intímnou skúsenosťou.

Umenie a spiritualita boli prepojené odjakživa. Či sú to kresťanské chrámy, alebo Malevičov Čierny štvorec, obrovská časť umeleckej produkcie formuje ľudské duchovné prežívanie a predstavy. V rámci súčasného umenia sa zdá, že kresťanské duchovno je skôr okrajovou záležitosťou a na vzostupe sú rôzne rituály či prvky inšpirované predkresťanskými alebo mimoeurópskymi tradíciami v duchu „new-age“. Čo tento trend znamená? Ide o kultúrne vykrádanie a duchovný gýč, alebo skutočne generatívne hnutie za obnovu živého vzťahu so Zemou?

Odpovede na tieto neľahké otázky hľadá Alexandra Tamásová spolu s teoretikom umenia a kurátorom Adriánom Kobetičom a umelkyňou Ester Sabik. Uvarte si čaj, zapáľte vonnú tyčinku a nechajte sa unášať meditatívne plynúcou debatou.

Aké to je žiť a tvoriť s fyzickým znevýhodnením? Vzdorovať a bojovať na každodennej ceste mestom so spoločnosťou, ktorá s disabilities nemá veľa pochopenia? S umelkyňou Zorkou Lednárovou sa Petra Hanáková rozpráva (okrem iného) o jej projekte Cesta mesta a nedávnej výstave v Galérii Medium, ktorej témou a „étosom“ bola debarierizácia sveta okolo nás. Zorka Lednárová je sochárkou a stále viac aj aktivistkou, ktorá nás učí, ako vidieť samozrejmosť a zohľadňovať inakosť.

Pozrite si aj:

Maliarka Katarína Janečková Walshe sa vo svojej provokatívnej tvorbe venuje sexualite, vzťahom aj materstvu. Vychádza v nej z vlastného prežívania a ženské telo stvárňuje ako kreatívny subjekt, zdroj výživy pre deti aj miesto sexuálneho potešenia. O náročnom, ale aj krásnom balansovaní medzi rôznymi životnými rolami, o postavení žien-umelkýň, ale aj o tom, či feministky môžu byť sexi, sa s Katarínou rozpráva Alexandra Tamásová.

Zbierka moderny Slovenskej národnej galérie vznikala v pohnutých časoch politických tlakov po založení galérie v roku 1948. Začleniť do nej diela, ktoré vo svojej podstate odporovali oficiálnej doktríne socialistického realizmu, vyžadovalo od personálu a vedenia SNG neraz nemalú dávku diplomacie a vynaliezavosti. Aj vďaka nim má dnes SNG ucelený zbierkový fond umenia z prvej polovice 20. storočia. Jeho najikonickejšie diela budete môcť vidieť už od 23. júna 2023 v novej dlhodobej expozícii Moderna. 

Ako vyzerá nová expozícia a ako prebiehala jej príprava? Ako vznikla samotná zbierka moderny SNG a ako boli jej diela prezentované a interpretované v predošlých expozíciách v rôznych obdobiach pôsobenia galérie? Aj o tom sa rozpráva Eva Kotláriková s kurátorkou expozície Moderna Katarínou Bajcurovou.

Tento podcast sme nahrávali vo finále príprav expozície. Viaceré jej inšpiračné zdroje a východiská spomenuté v rozhovore nájdete tu:

Prečo je v posledných rokoch v galériách a múzeách umenia toľko živých tiel a situačných akcií či atrakcií a ako s tým súvisí smartphone? Čo sa deje v sivej zóne medzi galériou (white cube) a divadlom (black box) a ako z toho vizuálne umenie a jeho publikum profituje? O „performatívnom obrate“ – akcii, choreografii a tanci v galérii sa Petra Hanáková rozpráva s umelkyňou Majou Štefančíkovou.

Viac o umelkyni a performance v galérii sa dozviete aj tu:

Ateliér umelca je miestom, ktoré odjakživa vzrušuje ľudskú fantáziu. Spirituálny priestor presiaknutý nezvyklými vôňami, kde “génius” tvorí svoje diela; luxusný interiér umocňujúci spoločenský status; miesto bezuzdnej sexuality aj tvrdého obchodu. Alexandra Tamásová v rozhovore s teoretičkou umenia Gabrielou Kisovou a s maliarom Robertom Bielikom spoločne rozoberajú, čím všetkým môže byť umelecký ateliér v skutočnosti aj v kultúrnej imaginácii.

Rekonštrukcia Slovenskej národnej galérie priniesla do našej spoločnosti impulz, že architektúru obdobia neskorej moderny je potrebné a nevyhnutné rekonštruovať, a dôkaz, že sa to dá. Ako sa naša spoločnosť stavia k architektonickému dedičstvu neskorej moderny? Prečo v toľkých prípadoch rozpačito prešľapujeme a nevieme, ako s týmito stavbami naložiť? Prečo príbehy niektorých stavieb dopadli zle a ako sa môžeme poučiť z tohto vývoja? Ako pozitívne ovplyvniť investorov a vlastníkov, aby si sami uvedomili, akú hodnotu vlastnia? O týchto témach sa rozpráva Eva Kotláriková s Pavlom Paňákom, architektom rekonštrukcie SNG, a Soňou Ščepánovou z Pamiatkového úradu SR, odborníčkou na architektúru druhej polovice 20. storočia.

S umelkyňou a pedagogičkou Janou Kapelovou sa Petra Hanáková rozpráva o jej aktuálnej tvorbe, do ktorej napríklad spadá projekt Bezpodmienečná práca. Reč je aj o Janinej pedagogickej praxi na VŠVU – o tvorivom premýšľaní učebného procesu, v ktorom je učiteľ viac sprievodcom ako vedúcim ateliéru a kde podstatnejšie ako disciplína či „učebný plán“ je (vzájomné) sebapoznávanie a otvorené kurikulum. 

Viac o Jane Kapelovej a spomínaných projektoch:

Ivana Šáteková a Michal Šumichrast sú známi súčasní umelci, pre ktorých je prirodzené tvoriť “angažované obrazy”. Svojou tvorbou sa kriticky vyjadrujú k spoločenským témam, ktoré ich trápia (ako sexizmus, vykorisťovanie, extrémizmus či domáce násilie), a zároveň často podporujú aj kampane za dobrú vec (ľudské práva, pomoc ľuďom bez domova a iné). Alexandra Tamásová sa s Ivanou a Michalom rozpráva o motivácii, tvorbe, ale aj o porne, lenivosti či nevyžiadaných erotických správach od “fanúšikov”.

Ako a koho môže galéria vzdelávať a prečo stále panuje mýtus, že „vy sa tam len tak hráte“? Kto sú galerijní pedagógovia a pedagogičky a kde čerpajú inšpiráciu? S kým všetkým spolupracujú a aké rôzne presahy neformálne vzdelávanie v takejto inštitúcii ponúka?

V rozhovore Evy Kotlárikovej s vedúcou oddelenia galerijnej pedagogiky (OGP) SNG Barborou Tribulovou a galerijnou pedagogičkou Mirkou Mišovou sa tiež dozviete viac o metodickej činnosti oddelenia, základných princípoch galerijnej pedagogiky aj víziách v oblasti neformálneho vzdelávania v galérii. Na záver si predstavíme tri konkrétne vzdelávacie programy: Ticho, ktoré počuť pre materské školy, program pre domovy sociálnych služieb a projekt Meetup SNG zameraný na tínedžerské publikum.

"Máte už dosť zhonu, stresu a deadlinov? Aj my! Preto sme pre vás pripravili netradičný, oddychový diel podcastu.  V rámci interného tímu sme sa rozprávali o našich pracovných aktivitách, ale najmä o najlepších kultúrnych zážitkoch uplynulého roka. Náš subjektívny a možno prekvapivý výber top udalostí zahŕňa všetko možné od filmov Davida Attenborougha, cez knihy Kateřiny Tučkovej, nahé performancie až po tanečný workshop s Lackom Cmorejom. Veríme, že sa pobavíte, a na záver dostanete aj pár tipov na vianočné darčeky.

S kurátorom SNG Aurelom Hrabušickým, svojho druhu veteránom slovenského konceptualizmu, sa Petra Hanáková rozpráva o prvej výstave Júliusa Kollera (Sondy) v SNG v roku 1991, o porevolučnom „rozdávaní kariet“, o akvizičnom i komerčnom zhodnocovaní slovenského konceptualizmu doma aj v zahraničí, o jeho vlnách, autentických či importovaných prejavoch. Reč je tiež o zbierke intermédií, ktorej bol Hrabušický začiatkom 90. rokov spoluzakladateľom, či o jeho dobrodružnom výlete do New Yorku so Stanom Filkom krátko po novembri ‘89. Ide o svojho druhu oral history, mapujúce kurátorskú i intelektuálnu trajektóriu aj osobnejšie záľuby a motivácie Aurela Hrabušického – znalca alternatívy, ktorý má k domácemu umeniu špecifický a pomerne kritický vzťah.

Jedným z vysunutých pracovísk SNG je Schaubmarov mlyn v Pezinku, v miestnej časti Cajla. Dlho bol známy ako Galéria insitného umenia, už niekoľko rokov sa však zameriava na prezentáciu prevažne súčasného umenia cez výstavy reagujúce na špecifické genius loci tohto miesta.

V aktuálnej výstave Straty a nálezy je hlavným výskumným a prezentačným objektom samotný Schaubmarov mlyn – jeho dejiny, súčasnosť aj budúcnosť. Projekt je skladačkou fragmentov, ktoré dali dokopy kurátorky a kolegovia z mlyna spoločne s pamätníkmi a pamätníčkami, s príbuznými, so susedmi, s historikmi, dizajnérkami, architektmi či fotografkami. Je záznamom procesu hľadania stratených príbehov mlynských predmetov, zbierania rodinných spomienok, skúmania pamäti miesta a lokálnej komunity a možností autorskej interpretácie týchto súvislostí súčasným jazykom.

O procese prípravy výstavy, jej idei a obsahu, sprievodných podujatiach, edukatívnych prvkoch, ako aj o mlyne samotnom sa rozpráva kurátorka Eva Kotláriková s riaditeľkou Schaubmarovho mlyna Veronikou Němcovou, prorektorkou a vedúcou Ateliéru experimentálneho dizajnu na VŠVU Sylviou Jokelovou a Vierou Kleinovou, kurátorkou Zbierky dizajnu SNG.

Keď sa povie rastliny v umení, už dávno to neznamená len maľby kytíc či krajiniek. Za posledných približne 20 rokov pozorujeme na umeleckej scéne výrazný obrat smerom k prírode, najmä k ekológii, ktorý je reakciou na environmentálnu krízu.

Mnohé umelkyne a umelci vnímajú rastliny nielen ako námet či materiál pre svoje diela, ale skôr ako ekologických aj umeleckých aktérov, priam partnerov. Vznikajú interdisciplinárne projekty v spolupráci s inými odvetviami ako biológia či ekológia, hľadajú sa realistické aj utopické riešenia krízy alebo, naopak, dystopické vízie sveta po katastrofe (a „návody“, ako ju prežiť). Bio-umenie, posthumanizmus, semenné banky, čarodejníctvo či queer príroda – to sú len niektoré z pojmov, ktoré sa viažu k danej téme.

O rozmanitých podobách vzťahu medzi súčasným umením a rastlinami sa Alexandra Tamásová rozpráva s queer umelkyňou, vysokoškolskou pedagogičkou a aktivistkou Barborou Lungovou (Kyjov, Brno) a umelcom, vysokoškolským pedagógom a aktivistom Otom Hudecom (Košice).

Umenie na sídliskách, v parkoch či na fasádach verejných budov sme si počas posledných 30 rokov zvykli prehliadať, pretože vzniklo v období, na ktoré sme kultúrne zanevreli... Socialistické „monumentálky“ majú rôznu umeleckú kvalitu i mieru služobnosti dobe, v ktorej vznikli. Nie sú to len gottwaldovské „kameňolomy“ či hlavy Leninov nastoknuté na podstavci. Sú to i moderné preliezky, abstraktné skulptúry v zeleni sídlisk či efektné predelové steny v prostrediach zanedbanej „občianskej vybavenosti“. O soche v architektúre a jej veľkorysých produkčných programoch (o. i. o tzv. Hlave V stavebného zákona z roku 1965) sa Petra Hanáková rozpráva s kunsthistoričkou Sabinou Jankovičovou, ktorá aktuálne mapuje umenie sobášnych siení na Slovensku a socialistickému sochárstvu sa venuje viac ako 15 rokov.

Pozrite si aj projekty mapujúce umenie tohto obdobia na Slovensku i v Česku:

V posledných rokoch pozorujeme (nielen) na umeleckej scéne trend sťahovania sa z miest na vidiek. Dôvodov je viacero, medzi hlavné určite patrí skúsenosť s pandémiou a klimatická kríza. Aké sú vnútorné motivácie, ktoré vedú k takémuto kroku? Je za tým túžba po prirodzenejšom životnom štýle, snaha priniesť kultúru do regiónov alebo prozaické ekonomické faktory?

S Julianou Mrvovou a Svätoplukom Mikytom sa Alexandra Tamásová rozpráva o tom, ako sa im žije v Hontianskych Trsťanoch a Iliji, ako funguje umelecká prax a prevádzka na vidieku, ako reaguje na umenie miestna komunita, ale aj o (ne)dostatku vody či dôležitosti susedských vzťahov.

Za inšpiráciu k nahratiu tohto podcastu ďakujeme časopisu Flash Art Czech and Slovak Edition, ktorého aktuálne číslo nesie názov Odchod z mesta.

Juliana Mrvová – maliarka, kurátorka, cestovateľka a záhradníčka absolvovala štúdium na VŠVU v Csudaiovom IV. Ateliéri, bola takpovediac pri návrate slovenskej maľby na scénu (nulté roky); taktiež veľa vystavuje na Slovensku i v zahraničí, aktuálne má životnú základňu v Hontianskych Trsťanoch.

V aktuálnom vydaní Podcastu SNG sa porozprávame s Janou Geržovou, šéfredaktorkou časopisu Profil, ktorý už vyše tridsať rokov mapuje súčasné vizuálne umenie.

V akej kultúrnej i politickej atmosfére časopis začiatkom 90. rokov vznikal? Kto boli a sú jeho spolupracovníci a spolupracovníčky? Ako sa v jeho profile odrážajú inklinácie či temperament jeho šéfredaktorky? Vieme písať? A pomáha nám pri tom „injekcia“ Fondu na podporu umenia či nebodaj (ná)tlak akademickej akreditácie? S kritičkou a kurátorkou Janou Geržovou sa rozpráva Petra Hanáková.

Prečo je v dnešnej dobe inklúzia takou potrebnou témou v našej spoločnosti? Akým spôsobom sa galéria môže stať inkluzívnou a akými krokmi sa to dá docieliť? Čo je to etický kódex a prečo v súčasnej situácii vyvstáva potreba jeho vytvorenia? A je vôbec úlohou štátnej zbierkotvornej inštitúcie aktívne zaujímať občianske postoje a vyjadrovať sa k spoločenským témam?

Eva Kotláriková sa na túto tému rozpráva s kurátorkou zbierok úžitkového umenia a dizajnu SNG a kurátorkou judaík Židovského komunitného múzea Janou Švantnerovou a s programovou pracovníčkou SNG Marcelou Kvetkovou, ktoré v roku 2021 iniciovali projekt Inkluzívne umenie a kultúra v SNG s cieľom tematizovať a zviditeľňovať citlivé témy súčasnosti prostredníctvom výtvarného umenia. V rozhovore projekt predstavia a porozprávajú aj o tom, prečo považujú výtvarné umenie za ideálnu platformu pre spoznávanie, dialóg a zbližovanie rozmanitých kultúr a komunít v našej krajine.

Spoluprácu medzi kurátorom a reštaurátorom možno v mnohých ohľadoch označiť za tandemovú. Na prípade jedného vybraného diela a priebehu jeho výskumu a reštaurovania budú kurátorka zbierky starého európskeho umenia Zuzana Ludiková a reštaurátor Boris Blatný v rozhovore s Evou Kotlárikovou demonštrovať ako táto spolupráca prebieha, aké sú jej silné stránky, ako je možné sa navzájom odborne dopĺňať a kam až siahajú etické hranice reštaurátorského zásahu do diela.

Okrem iného sa dozviete aj ako s reštaurovaním súvisí medicína, aké dnes už neprípustné metódy používali reštaurátori v 19. storočí a prečo ich napriek tomu nemôžeme posudzovať dnešnou optikou.

LGBTI+ ľudia sú na Slovensku stále znevýhodnenou menšinou. Na poli súčasného umenia sa ale zdá, že queer identita vo svojich rozmanitých prejavoch zažíva zlaté časy. S umelcami a súčasne členmi LGBTI+ komunity Marošom Rovňákom a Andrejom Dúbravským sa Alexandra Tamásová rozpráva o tom, aký je vzťah medzi queer identitou a queer umením, či je označenie „queer“ v umeleckej kariére výhodou alebo prekážkou, ale aj o tom, aký je rozdiel medzi pojmami „queer“ a „LGBTI+“. Z rozhovoru sa tiež dozviete viac o vlastnej tvorivej ceste oboch hostí.

Špeciálny diel podcastu SNG reflektuje aktuálnu situáciu na Ukrajine. Naši kolegovia v pamäťových inštitúciách sa obetavo snažia, pokiaľ to situácia dovoľuje, zabezpečiť ochranu predmetov kultúrneho dedičstva.

Čo sa tradične deje s umeleckými dielami, pamiatkami a vôbec predmetmi kultúrneho dedičstva vo vojnách? Čo je to Haagsky dohovor, prečo vznikol a k čomu svojich signatárov zaväzuje? Ako sme na poli ochrany kultúrneho dedičstva pripravení na možnosť ohrozenia vojnou, či prírodnými katastrofami? Čo je úlohou Blue Shield International a ako je doňho Slovensko zapojené? Aké sú naše reálne možnosti pomoci kolegom na Ukrajine a čo v tejto veci aktuálne robíme?

Na tieto a ďalšie témy sa budú s Evou Kotlárikovou rozprávať Martina Orosová, vedúca Archívu Pamiatkového úradu v Bratislave a predsedníčka Spoločnosti slovenských archivárov a Radoslav Ragač, dlhoročný riaditeľ Slovenského národného Archívu, neskôr sekčný šéf pre kultúrne dedičstvo na MK SR aktuálne dočasne vymenovaný generálny riaditeľ Pamiatkového úradu SR.

Ako sa píšu a prepisujú dejiny slovenskej kinematografie? Čo sa stalo so slovenským filmom za posledných dvadsať rokov? Aké sú nové témy, trendy a „kritické teórie“ písania o filme a v čom sa podobajú kurátorskej praxi? V ďalšom diele podcastu sa „filmová historička“ Petra Hanáková rozpráva so svojím kolegom Martinom Kaňuchom – šéfredaktorom časopisu Kino-ikon a historikom filmu, ktorý má bohaté skúsenosti s písaním a „editovaním“ histórie.

Reč bude hlavne o Abecedári slovenského filmu – kolaboratívnom projekte, ktorý vznikol na pôde Slovenského filmového ústavu pri príležitosti storočnice slovenskej kinematografie. Abecedár je pokusom o pripomenutie zabudnutých, okrajových, obskúrnych slovenských filmov a o originálne „nasvietenie“ a sprístupnenie divácky zanedbanej slovenskej kinematografie.

Tento rozhovor vznikol pred pár týždňami, filtrom dneška pôsobí bezstarostne, veríme však, že vás zaujme aj v týchto ťažkých časoch.

V roku 2021 bola naša dlhoročná kolegyňa Jana Bahurinská ocenená Cenou Andreja Kmeťa za celoživotnú odbornú prácu v oblasti evidencie a dokumentácie galerijných zbierok, za spustenie elektronizácie v oblasti správy zbierok a nastavenie základov digitalizácie diel výtvarného umenia.

Od jej príchodu do SNG v roku 1990, symbolicky povedané „s jedným počítačom pod pazuchou“, mala na starosti napríklad aj organizáciu digitalizácie informácií o približne 160 000 dielach centrálneho katalógu diel výtvarného umenia, vytváranie stratégie, metodiky a štruktúry databáz v súčinnosti s medzinárodnými štandardami, ale aj školenia nie vždy nadšených kolegov o tom, ako používať osobný počítač či e-mail.

Čo robiť, ak vám zálohované dáta po dvojročnej práci zmiznú? Ako si získať dôveru kolegov, ktorí radšej píšu na písacom stroji? Započúvajte sa do pútavého bilancovania 26-ročného pôsobenia v SNG, o ktorom sa s Janou Bahurinskou rozpráva Eva S. Kotláriková.

Viac o Webe umenia a lab.SNG nájdete tu:

Kde všade sa realizuje vedeckovýskumná činnosť a aké má fázy? Ako si v dnešnej rýchlej dobe vytvárať kreatívnu bublinu, v ktorej sa dá sústrediť na písanie? Prečo je archív pútavým miestom a čo s tým, ak v ňom neobjavíme nič? Čo všetko môže byť vo výskume prekážkou a aký nález naopak bádateľa najviac poteší? Na tému vedeckovýskumnej činnosti v galérii aj mimo nej sa rozpráva Eva S. Kotláriková s kurátorkou zbierky maľby a kresby 19. storočia SNG Katarínou Beňovou.

Čo prezrádza akvizičná činnosť o stave spoločnosti a dobe, kedy sa uskutočňuje? Ako prebieha akvizičný proces a ako sa v priebehu času profilovala podoba zbierok Slovenskej národnej galérie? Prečo diela zostávajú v zbierkach SNG už navždy? Ako postupujú kurátori pri budovaní zbierok a majú v nich svojich obľúbencov? Na tému akvizičnej činnosti a budovania zbierok sa rozpráva Eva S. Kotláriková s vedúcim kurátorom zbierok starého umenia SNG Dušanom Buranom.

"Na jednej strane sú silné predsudky v spoločnosti a na druhej strane sú "obrázky pro ty gádže”. Potrebujeme diferencovanejšie obrazy rómskej kultúry, aby to nebola stále len osada a Cigánski diabli." Aj takýto názor môžete počuť v diskusii o tom, kto sú rómovia, prečo je lepšie hovoriť o "rómskej kultúre" než o "rómskej problematike" a či vôbec existuje "rómske umenie". Nad týmito a ďalšími otázkami sa zamýšľa Alexandra Tamásová v rozhovore s kurátorkou Petrou Hanákovou a vizuálnou umelkyňou Emíliou Rigovou.