ISKRY SV. IGNÁCA

Chorý človek nech pokojne zanechá namáhavé práce, ktoré vykonávajú zdraví ľudia. Nech ich vyváži pokojnou odovzdanosťou a trpezlivosťou, aby prácou nezničil svoje slabé telo.

V istých prípadoch je lepšie mlčať ako hovoriť, ani písomne sa netreba vyjadriť, lebo pravda bráni samu seba.

Všetko na väčšiu česť a slávu Božiu!

Keby niekto žiadal od teba to, čo považuješ za škodlivé, postaraj sa, aby si to odoprel takým spôsobom, aby ten, kto ťa o to požiadal, zostal tvojím priateľom.

Vyhýbať sa sporom je nielen statočné, ale aj primerané kresťanskej pokojamilovnosti, ba navyše je to aj užitočné.

Je veľmi nebezpečné nútiť všetkých, aby išli rovnakou cestou k dokonalosti. Ešte horšie je však posudzovať iných podľa seba.

Máme byť upriamení nielen na Boha, ale pre Boha sa máme upriamiť aj na ľudí.

V podceňovaní malých hriechov sa často skrýva väčšie nebezpečenstvo, ako keby sme podceňovali veľké hriechy.

Pravdu nič nepreváži na dlhý čas. Môže sa na ňu útočiť, no nemožno ju premôcť.

Tým, čo milujú nášho Pána, sa všetko ponúka ako pomôcky, aby sa k nemu dostali bližšie... (Duchovné listy 58)

Niekedy človek toľko zakúsi od diabla, že sa zdá, že zišiel z rozumu. Stáva sa, že to, čo by sa malo pripísať pokušeniu, niekedy sa pripisuje prirodzenosti, niekedy chorobe.

Život by sa mi stal neznesiteľným, keby som sa dozvedel, že sa v mojej duši skrýva len niečo ľudské, čo by nebolo preniknuté prítomnosťou Boha.

Horlivý človek túžobne uháňa a v nezvyčajne krátkom čase dospeje k takému stupňu čnostného života, k akému lenivec nemôže prísť ani po mnohých rokoch.

“Nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!"  (Lk 22,42)

Hriech márnosti a bezobsažnej slávy sa rodí z nevedomosti a slepej sebalásky.

“Kiežby ťa ľudia poznali, môj Bože!”

Až ten, kto sa úplne oslobodil nielen od sveta, ale aj od seba samého, nech sa domnieva, že napĺňa meno rehoľník.

Čím užšie sa niekto pripúta k Bohu a čím štedrejšie sa voči nemu prejaví, tým viac zakúsi na sebe jeho štedrosť.

Ak by pravda nebola sprievodkyňou lásky a ľudskosti, už by to nebola ani láska, ani ľudskosť, ale lož a márnosť.

Vlastnosťou Božej dobroty je pohotovejšie brániť to, na čo diabol prudšie útočí.

Boh je štedrý. Z jeho rúk prijímam, čo nenachádzam v rukách ľudí. A ak mi aj nič nedajú, všetko dostanem od Boha.

Horlivejšie sa treba usilovať o formovania vnútra človeka než o formovanie tela človeka. Skôr treba podriaďovať nezriadenú náklonnosť mysle než tela.

Nič, čo je hodné Boha, sa nemôže stať bez toho, aby vo svete nevznikol náhly rozruch, alebo aby diabol nerozbúril davy.

Každý nech je presvedčený, že v duchovnom živote iba natoľko pokročí, nakoľko sa odpúta od sebelásky, od vyhľadávania vlastnej vôle a vlastného prospechu.

Jeden neobyčajný a znamenitý skutok ďaleko vyniká nad tisíce obyčajných.

Nie je rozumné zverovať náročné úlohy tým, ktorí sú nestáli v čnostiach.

Zmena povetria nemení spôsoby. Ak sa nedokonalý človek nezriekne sám seba, sotva bude inde lepší ako tam, kde je.

Zbytočne sa namáha ten, kto chce naprávať spôsoby iných, a nezačína najprv od seba samého.

Toto nech je prvým pravidlom konania: Bohu dôveruj tak, akoby úspech nezávisel od teba, ale od Boha. Ruku k dielu prilož tak, akoby si iba ty všetko chcel urobiť, a Boh nič.

Všetko na väčšiu česť a slávu Božiu!