ECAV Zemianske Kostoľany (evanjelici okr. Prievidza)

Kázeň na biblický text Skutky apoštolov 10,42-48.

1. slávnosť svätodušná. Zoslanie Ducha Svätého.

Predstavujeme pôvod, účinkovanie v evanjeliách a možné misijné pôsobenie 12 Ježišových učeníkov.

Ondrej a jeho brat Šimon, ktorý dostal nové meno Peter. 1. časť. Pokračovanie o týždeň.

Nahrávka z biblickej hodiny.

28. výročie posvätenia kostola v Prievidzi (Pamiatka posvätenia)

Pohľad na cirkev z udalosti, keď Ježiš len začínal. Kázeň na Evanjelium podľa Marka 3,31-35 + oznamy a pozvania

Predstavujeme pôvod, účinkovanie v evanjeliách a možné misijné pôsobenie 12 Ježišových učeníkov.

Nahrávka z biblickej hodiny o Ježišových učeníkoch. Čo vieme o Judášovi Iškariotskom.

5. nedeľa po Veľkej noci, Deň matiek.

Kázeň na Lista Jakuba 1, 22-27 + oznamy a pozvania

Predstavujeme pôvod, účinkovanie v evanjeliách a možné misijné pôsobenie 12 Ježišových učeníkov.

Nahrávka z biblickej hodiny o Ježišových učeníkoch. Čo vieme o Matúšovi a Tomášovi

Predstavujeme pôvod, účinkovanie v evanjeliách a možné misijné pôsobenie 12 Ježišových učeníkov.

Pokušenie sa týka každého človeka na svete. Nikto sa mu nevyhne. Čo pokušenie je? Čo o ňom potrebujem vedieť? Ako nad ním víťaziť? (Pozri si biblické texty: 1. Mojžišova 39, 7 – 15 a Epištolu Jakuba 1, 12 – 18).

Kázeň:  Ján nás vola v pustatine, uprostred našej zraniteľnosti, uprostred nášho strachu a pokušení doby a miesta, na ktorom sme. Volá nás neochabnúť, ale vnímať Božiu starostlivosť. Vnímať Božiu blízkosť a tak, kde vidíme, že my máme limity, nechajme už konečne konať Pána Boha. Odjakživa sa ľudia v pustatine či na púšti nedokázali spoľahnúť len sa svoju šikovnosť. Každý kto sa v písme ocitá v púšti, objavuje, že kde jeho sily nestačia, tam sa môže spoľahnúť na Hospodina, na svojho Boha. (L 3, 1 - 6)

1. adventná nedeľa. Zvesť Pána Ježiša na začiatku adventu obracia našu pozornosť k bdelosti na to, čo sa bude diať. No nie je to len o nejakých veciach, ktoré nás majú vystrašiť. To Ježiš vôbec nechce. Naopak, obracia našu pozornosť k veľkej nádeji. Lukáš 21, 25 - 36.

Krátko po tom, čo Pán Ježíš učí o tom, že kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, tak doň nevojde, prichádza tento muž, ktorý potrebuje vyjasnenie. Vo svojom živote robil všetko pre to, aby si Božie kráľovstvo zaslúžil a teraz nevedel čo robiť, nevedel, čo je to tá detská dôvera, ktorá nerieši nejaké zásluhy v živote, ale verí v lásku a kráča s dôverou voči svojmu Bohu. (Ev. podľa Marka 10, 17 - 30)

Nasýtenie nás učí, že Ježišovi na nás veľmi záleží. Osobne chce byť zapojení, nielen nejakým dobrým vyučovaním, zvestovaním, či slovami, ale v našom živote a jeho potrebách v plnosti. Dokáže pri tom aj zdanlivo z málinka požehnať tak, že naplní náš život do sýta. Jeho prítomnosť v našom živote môže byť absolútna. Dokonca nám dá viac, než potrebujeme do sýtosti, keď z kúskov jeho požehnania zostalo plných košov.

No čo bolo ďalej? Prečo prišla búrka a učeníci osamote dostali strach?

Evanjelium podľa Jána 6, 1 - 21.

Môj otec dlhé roky chodieval s bratmi, strihali ovce. Iste viete, že ovce treba dvakrát do roka zbaviť vlny. Pýtal som sa ho, ako sa právajú ovce, keď nemajú pastiera. Odpovedal, mi, že sú divé, robia čo chcú a idú kam by nemali, vystavujú sa nebezpečenstvu a ani o tom nevedia. Ďalej nemajú žiaden cieľ. Ich jediným cieľom je vtedy naplniť si brucho. Prežiť. Sú ohrozené, lebo bez pastiera sú vystavené hrozbe od predátorov. Ľahko sa zatúlajú a bez zvyšku stáda sú v divočine ľahkou korisťou.

Kázeň na 7. nedeľu po Svätej Trojici - Mk 6, 32 - 34.

Tvoja viera ťa zachránila; choď v pokoji a buď uzdravená zo svojho trápenia. Vzácne slová... Ježiš ich dal ako odpoveď na vieru jednej zúboženej ženy, ktorá sa rozhodla vložiť všetku nádej do dotyku jeho rúcha. Ježiš vykoná aj pre človeka nemožné, aby zachránil a spasil tých, ktorí k nemu prichádzajú.

Keď uvažujeme nad tým, podľa čoho poznať kresťanov v každom čase, či v časoch dobrých alebo v časoch zlých apoštol Pavol na viacerých miestach hovorí o 3 znakoch, ktoré vidieť, počuť a cítiť na životoch spoločenstiev. Hovorí práve o viere, nádeji a láske. Keď píšem tieto slová a pripravujeme podklady na konvent, ktorý bude po rokoch jedným z najdôležitejších konventov pre tento zbor, uvažujem nad tým, že práve teraz je vhodná doba, pozrieť sa na tieto verše, a uvedomiť si, akú milosť, výzvu aj víziu v ňom pre náš zbor nachádzame.

1K 13, 13. 

Svätodušné sviatky v sebe nesú jedno zásadné posolstvo. BOH je tu medzi nami. V Duchu a pravde. V spravodlivosti a láske. Duch nás vedie k pokániu k obnove, zmenám v živote, ktoré sú Božie a dobré. Obnovuje tento svet, obnovuje ľudské životy i vzťahy. Úplne prvou vecou zo spomenutých, ktorá je svedectvom práce Ducha Svätého pri nás, je práve naša kajúca reakcia na Kristovu výzvu k pokániu.

Kázeň na 2. slávnosť svätodušnú

Mám pocit, že je to dedičstvo racionalizmu našej cirkvi, ktorá vzala Duchu Svätému v našej zbožnosti veľa miesta a sústredila nás na iné osoby Božej trojice, ktoré sa zdajú viac uchopiteľné.

Kázeň na 1. slávnosť svätodušnú

Láska je činnosť – skutočne náročná činnosť. Definícia lásky podľa tejto pasáže by mohla znieť: Láska je radikálna ochota dať všetko… aj život. A nie pre príbuzného, ale pre spolubrata alebo spolusestru vo viere v Krista.

Kázeň v 5. nedeľu po Veľkej noci - Deň matiek.

Každý ma rád, ak má ku komu vzhliadať, ak mal v živote dobre príklady. Dnes máme pred sebou Dobrého pastiera. Evanjelista Ján ho predstavuje ako Božieho Syna. Božie Slovo, ktoré k nám prišlo, aby prinieslo život a nádej. Ako sme počuli v evanjeliu a pred pár týždňami si i vo sviatkoch veľkej noci pripomínali, položil dušu za nás.

Kázeň v 3. nedeľu po Veľkej noci

Počuli ste už o knihe Všetko, čo naozaj potrebujem vedieť, som sa naučil v škôlke od Roberta Fulghuma? Ak aj nie, už samotná hyperbola v názve knihy naznačuje o čom je reč. Že tie najdôležitejšie veci v živote nie sú až tak zložité, aby sme im nemohli dobre porozumieť a zvyšok života na nich stavať. Ako deti, ktoré sa v škôlke a prvých vzťahoch mimo rodiny naučili toľkému vzácnemu. Ak sa vieš podeliť, zadržať úder, upratať si po sebe, ospravedlniť sa, keď si niekomu ublížil a pod. budeš na dobrej ceste stať sa milým a produktívnym človekom, keď máš dobre základy ako píše titul spomínanej knihy.

Dnešné evanjelium je podobné v hyperbolickom nadpise, ktorý by sme mu mohli dať: Všetko, čo potrebujem vedieť o Ježišovi, som sa dozvedel v Lukášovi 24, 36 – 48. slová evanjelistu nám budú znieť ako súhrn Ježišovho života a služby. A keďže číslo 7 je dobré biblické číslo, tých poznatkov dnes bude práve 7. sám som zvedavý na odpovede.

Kázeň k 2. nedeli po Veľkej noci

Nedeľné slovo naživo. Pokračovanie stretnutí učeníkov a Ježiša z Ev. podľa Jána. Učeníci sa zatvorili so strachu a smútku pred Židmi do vlastného dobrovoľného lockdownu. Prečo? A prečo ho nezrušili, prečo po prvom stretnutí s Ježišom nešli radostne do sveta?

Pri prázdnom hrobe Mária plakala a nevedela, čo ďalej. Zistime, čo prežila a nechajme sa inšpirovať. Evanjelium podľa Jána 20, 11 - 18. Káže Barbora Hankovská.

Veľkonočné ráno je oslavou radostnej správy. Ten, koho nespravodlivo odsúdili a položil život za mnohých, žije. Vstal. Smrť nad ním nezvíťazila. Markova správa o týchto udalostiach ukazuje len ženy, ktoré spod kríža neutiekli ale, ktoré prázdny hrob vyľakal. Ráno prichádzali, aby vzdali svojmu majstrovi ešte úctu. Akoby vôbec nerátali s možnosťou, že vstane, tak ako to za života sľúbil. Udalosti okolo nich mali rýchly spád. Mk 16, 1 - 8.

O čom je naše uvažovanie o kríži? Privádza nás ešte k úžasu nad Božou milosťou? Chápeme kríž správne. Dnes chceme hovoriť práve o tom, či chápeme, čo je to Ježišov kríž. Že to nie je len smrť namiesto nás, ako často počúvame z kresťanských kázní. Budeme uvažovať o teológii kríža a o tom, že evanjelium, teda dobrá správa o Božej láske a milosti k človeku, je hlasom, ktorí musí v našich životoch vyvýšiť hlas zákona. Pre Luthera nebol zákon Boží cestou do neba.

 Kázeň na Kvetnú nedeľu.  (F 2, 5-11). Nasledovanie toho, kto sám pre nás podstúpil potupu a obeť, ako nám o tom hovoria aj Pašie, nie je strata. Naopak. Keď sme počúvali poriadne. Ježiš nič so seba nestratil, nič zo svojej hodnoty nestratil. Láska totiž nie je na konci nikdy strata.

J 8, 47 - 59: Kázeň o Ježišovi, pravom Božom Synovi, ktorý vyvolával kontroverzie už vo svojej dobe a ľudia, ktorí aj v neho uverili, pobúrení Božím slovom mali chuť ho kameňovať.

Aj Ježiš sa tiež chystal na sviatky, ale keď prišiel do chrámu, ostal vykoľajený. Našiel tam trhovisko a nie dom modlitby. Čím je pre nás nás kostol? Kde je Boh prítomný? (J 2, 13 - 22)

2. pôstna nedeľa pripomína kresťanom ich život potom, ako uverili v Ježiša. viera totiž na prekvapenie mnohých nie je iba o tom ústami vyznávať ale aj srdcom veriť a rukami slúžiť. V Mk 8, 31-38 Pán Ježiš upozorňuje, že bude trpieť a zomrie. Ako chápať tieto slová a ako na ne reagovali učeníci? Biblia má svoj kontext. Aj my sa pozrieme na obeť Ježiša Krista v kontexte evanjelia podľa Marka.

Mudrci sa na základe úsudku rozhodli, že kráľa prídu pozdraviť do paláca. Kde inde by sa mal narodiť?! To bol bežný predpoklad. Avšak tam ho nenašli. Našli len starého mrzutého krutého kráľa. Mudrci sa nevzdali a sledovali volanie betlehemskej hviezdy ďalej. Tušili, že to narodené dieťatko je výnimočné a aj oni mu musia vzdať česť a chválu. Paradoxné je, že tam kde miestna vláda a kňazi nedokázali vnímať znamenia a proroctva Písma s plnou vážnosťou musia prísť pohanskí cudzinci. Hovorí Emil Hankovský, na organ hrá Barbora Hankovská. Pieseň z Ev. spevníka č. 77.

Je teda celkom jasné, čo chce pre svoj ľud Pán Boh. Otázka teraz ale znie. Vidí to aj ľud? Vidíme to my? Zaujímavé je zistenie, že dobré veci, ktoré má Pán Boh pre svoj ľud, nie sú nijak odtrhnuté od života či reality. Zamyslenie k Nedeli po Novom roku na text: Jeremiáš 31, 7 - 14. Hovorí Emil Hankovský. Spev a hra na organ Barbora Hankovská. Pieseň z Ev. spevníka č. 69.

Štefan chcel ľuďom ukázať, že Boh nie je zavretý v chráme, nie je poviazaný predpismi a zvykmi, ale ide mu o človeka a jeho záchranu. Opisoval poslucháčom, ako sa Boh staral o ich národ a ako komunikoval s ľuďmi. Poukázal na to, že chrám, čo je objekt pre úctu, kam sa môže človek obrátiť, potrebuje viac človek ako Boh. .... Zamyslenie pripravil Emil Hankovský, na organ hra Barbora Hankovská. Zamyslenie k 2. slávnosti vianočnej. Pieseň Ev. spevník č. 49 - Nebo otvorené.

Sú tu teda Vianoce. Sú len o čosi intímnejšie, skromnejšie. Vianoce sú a ich posolstvo nám znie stále rovnako. Prišiel Záchranca.... Štedrovečerné zamyslenie rozpráva a na organ hrá Barbora Hankovská. Pieseň: Tichá noc (Evanjelický spevník č. 60).

22. nedeľa po Sv. Trojici začína záver cirkevného roka a tématický viacej premýšľanie nad budúcimi vecami i našou bdelosťou. Pozrime sa pritom na podobenstvo o 10 pannách. Poznáme jeho význam dobre? Na túto nedeľu pripadla aj Pamiatka posvätenia kostola v Zemianskych Kostoľanoch - 284 výročie.

Pamiatka reformácie 31.10.2020. Text: Jeremiáš 31, 31 - 34. Nahrávka obsahuje aj pieseň z evanjelického spevníka č. 288 a hru na organ B. Hankovskej. 

19. nedeľa po Svätej Trojici - Slovo z Evanjelia podľa Matúša 22, 15 - 22.

Človek sa zodpovedá predovšetkým Bohu, ktorý ho stvoril, nie dočasnej vláde ako najvyššej autorite nad jeho životom. Tá vydáva zákony, predpisy a peniaze, tú treba poslúchať v oblastiach, ktoré jej patria, ale vnútornú slobodu a integritu človeka nevlastnia. A ani nemôžu vlastniť cez žiaden zákon či daň. Tá patrí Bohu.

Do možného chaosu, ktorý môže vládnuť v pohľade na vznik a počiatok sveta a existencie vstupujú náboženské texty ako pokusy priniesť vysvetlenie formou, ktorá je človeku zrozumiteľná, formou príbehu. Staroveké civilizácie mali na stvorení sveta postavenú celú mytológiu a božské systémy, hierarchie v polyteistických náboženstvách. Ani Biblia tému stvorenia neobchádza, ale necháva jej miesto, hneď na začiatku, má to svoju logiku.Predstavuje stvorenie ako základne východisko všetkého ďalšieho, čo sa v texte Biblie dozvieme. Svätopisci sa podujali na neľahkú vec. Dať odpovede na existenčné otázky ľudského bytia, bytia sveta okolo a zmyslu tohto bytia. Postavili tak človek do väčšieho príbehu než je len ten jeho. Nielen ako vrchol stvorenia. 

Apoštol Pavol píše viackrát o duchovných daroch. No predovšetkým učí, že sú to dary z milosti, dané cirkvi a rozdelené nie podľa zásluh a pekných modrých očí, ale podľa Božej vôle. Čo sú dary Ducha a na čo nám ich Pán Boh dáva? Odpovede sme hľadali v 2. slávnosť svätodušnú.

Na Letnice sa udialo čosi zvláštne. Môže tak Boh konať i dnes? Hovorí Duch Svätý aj s nami? Ako rozoznať či je to Ducha Svätý?

Kázeň na sviatok Vstúpenia. Vstúpenie je krokom, ktorý niektorí nazývajú dňom, keď sa prepojilo nebo zo zemou. Keď Ježiš vstúpil ako vzkriesený víťaz nad smrťou na nebesá a svojich učeníkov zanechal zo zasľúbením, že sa vráti, ba dokonca nenechá ich osamote.

V druhej kapitole Skutkov apoštolských čítame o tom, ako vznikol prvý cirkevný zbor. Zbor, ktorý dnes mnoho ľudí vníma ako vzor spolupatričnosti a kresťanskej lásky. Vzor, na ktorý sa chceme podobať aj keď žijeme v inej dobe. Pandémia a nemožnosť sa na čas stretávať sú dobrou príležitosťou na reštart. Ako to bude s nami? Ako to bude s našim zborom či cirkevným spoločenstvom? Základom nedeľnej kázne je text: Skutky apoštolské 2, 42 - 47.

Nedeľné biblické slovo z farskej obývačky. 1. nedeľa po Veľkej noci. "V Novej zmluve je muž menom Tomáš, ktorý dostal prezývku neveriaci Tomáš. Prečo? Chudák vydesení udalosťami, nebol s učeníkmi práve vo chvíli, keď k ním Ježiš prišiel a zjavil sa im po vzkriesení. Neveril tomu, že je to skutočné. Chcel dôkaz." #ecavonlinekoro

Druhý sviatok veľkonočný by sa nám mohol zdať akoby v tieni veľkonočnej nedele. Môžeme sa pýtať, prečo ešte tento sviatok, keď všetky potrebné udalosti sa udiali deň pred tým. Nie je to celkom tak. Sviatok, ktorý nasleduje po veľkonočnej nedeli nesie v našej evanjelickej agende (to je kniha, ktorú používame pri liturgii v kostoloch), názov Vskutku vstal Pán a o tom ten deň je. Evanjelium hovorí o ceste učeníkov z Jeuzalema, do Emauzy. O ceste, na ktorú sa záhade vydali aj napriek tomu, čo sa v tem deň o Ježišovi dozvedeli, že vstal z mŕtvych. Otázka je, verili tomu v srdci? Stretávajú niekoho. Kto ich presvedčí.

Keď prišli druhý deň po sobote ženy k hrobu, aby dokončili pohrebné úkony s Ježišovým telom, ostali svedkami strach vyvolávajúceho divadla. Strach ich však neochromil. Našli radosť. Ochromí nás strach, z toho, čo sa deje, alebo vo veľkonočné ráno, tak ako tie ženy, aj my nájdeme radosť?

S Kristom na kríži neumierajú len naše hriechy. Pod krížom nám Pán Boh podáva svoju mocnú pomocnú ruku a dvíha nás kajúcich k novému životu, ku kvalitnejšiemu a lepšiemu životu, ktorý je naplnený láskou.  Pozdrav k Veľkému piatku 2020. - Emil Hankovský

Kázeň ku Kvetnej nedeli. Kým ste vy v scéne Ježišovho vstupu do Jeruzalema?